Andrea Vadkerti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrea Vadkerti
slovenská moderátorka, redaktorka
Narodenie26. jún 1974 (45 rokov)
Nové Zámky, ČSSR
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave

Andrea Vadkerti (* 26. jún 1974, Nové Zámky) je slovenská televízna moderátorka a biznis koučka.[1]

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Do povedomia slovenskej verejnosti sa zapísala ako prvá moderátorka TV novín komerčnej televíznej stanice TV Markíza. Spolupracovala s rádiom Twist na projekte prvej ženskej talkshow v rozhlasovom éteri. Jej profilové rozhovory uverejňovali na pravidelnej báze aj denníky Pravda a Národná Obroda. Po odchode z komerčnej televízie pracovala na spustení prvej spravodajskej tv stanice v strednej Európe – TA3, kde mala na starosti tréning moderátorov a vývoj nových formátov. Sedem rokov pripravovala pre klub diplomatov a podnikateľov talkshow s politikmi, známu pod názvom Bez kravaty – medzi hosťami boli ministri silových rezortov, guvernéri centrálnej banky aj lídri politických strán z Česka a Slovenska. V roku 2003 spustila prvú dennú televíznu talkshow v krajine s názvom Vadkerti talkshow na verejnoprávnom okruhu STV1. Témy talkshow sa dotýkali aj konfliktných spoločenských tém, ktoré provokovali vášne a narážali na predsudky. Medzi divácky najsledovanejšie[chýba zdroj] patril jej špeciál Matky za mrežami, nakrútený priamo v priestoroch jedinej ženskej väznice, kde v auditóriu sedelo 150 väzenkýň a hosťami boli ženy odsúdené na doživotie. Talkshow sa v éteri udržala tri roky a bola niekoľkonásobne reprízovaná na oboch okruhoch STV. V spolupráci s verejnoprávnou televíziou pokračovala v popoludňajších diskusných formátoch Dámsky magazín a Piknik. V roku 2010 postavila vo vysielaní autorskú interview show Portrét, kde bola jej scenáristkou aj moderátorkou. Po krátkom čase sa talkshow tešila mimoriadnej obľube a stala sa jednou z najsledovanejších mienkotvorných relácií stanice spravodajskej televízie TA3.[chýba zdroj] Medzi hosťami boli mnohé slovenské a zahraničné osobnosti. Medzi najsledovanejšie[chýba zdroj] patrili hĺbkové rozhovory s hokejovou legendou Markom Messierom, finančným mogulom Stevom Forbesom. Jej rozhovor s legendárnym moderátorom Larrym Kingom bol v roku 2011 nominovaný za najlepší rozhovor roka v elektronických médiách. Profesionálna novinárska obec ocenila televízny rozhovor s legendárnym záchrancom židovských detí Nicholasom Wintonom ako Najlepší rozhovor roka v elektronických médiách, Novinárskou cenou 2012. V tomto období bola novinárka pozvaná do mnohých diskusných formátov so zahraničnými hosťami organizovaných na Slovensku a v Česku.

Stala sa vyhľadávanou moderátorkou konferencií, diskusných fór a politických summitov.[chýba zdroj] Po odsťahovaní do zahraničia sa začala Vadkerti naplno venovať profesionálnemu kaučingu a konzultantskej činnosti. Jej doménou sa stal neurobehaviorálny kaučing a tréning tímovej kolaborácie. V súčasnosti medzi jej klientov patria najmä lídri rýchlo rastúcich sektorov IT a technológií, manažéri transformujúci celospoločenské dianie a vrcholoví reprezentanti Slovenskej republiky. Od roku 2016 je Andrea Vadkerti akreditovanou transformačnou kaučkou a členkou Medzinárodnej konfederácie kaučov ICF v Singapure.

Andrea Vadkerti je mamou troch detí a žije v Singapure.[1]

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudovala európske medzinárodné právo a finančný manažment na Univerzite Komenského v Bratislave.

Absolvovala pracovné stáže vo Spojenom kráľovstve, kde pracovala pre Rádio Trent FM v Nottinghame a vo Washingtone USA si v TV VOA ukončila trojmesačnú stáž pre spravodajských moderátorov. V rokoch 2000 – 2002 absolvovala pracovné pobyty v producentskom centre zábavných programov NBC v New Yorku, USA a prípravnú stáž pred spustením dennej talkshow v maďarskej tv stanici RTL klub.

Profesionálny život[upraviť | upraviť zdroj]

Charitatívna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŽUFFA, Radovan. Andrea Vadkerti radí: Objavte svoj talent, uľaví sa vám. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-08-30. Dostupné online [cit. 2016-11-07]. ISSN 1335-4418.