Andrej Barčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrej Barčík
slovenský výtvarník
Andrej Barčík
Narodenie20. november 1928
Závodie (Žilina), Česko-Slovensko
Úmrtie6. jún 2004 (75 rokov)
Žilina, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materSlovenská vysoká škola technická v Bratislave
Profesiavýtvarník
SúrodenciMilan Barčík,
Lida Porubcová
ManželkaĽudmila Barčíková
DetiEva Ďuríková,
Mária Leitmanová

Andrej Barčík (* 20. november 1928, Závodie – † 6. jún 2004, Žilina) bol slovenský maliar, grafik a tvorca koláží. Ako jeden z hlavných predstaviteľov slovenskej moderny inicioval v roku 1957 založenie Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1968 obdržal Cenu Cypriána Majerníka. Sústreďoval sa najmä na portréty, krajiny, ale aj zátišia a akty, ktoré sa stali osobitnou kapitolou jeho tvorby. Ako jeden z prvých umelcov na Slovensku sa v druhej polovici päťdesiatych rokov začal venovať koláži.[1] V rokoch 1959 – 1970 vystavoval v Československu a s „galandovcami“ vystavoval aj na kolektívnych výstavách v zahraničí.[2] Po dlhej odmlke začal opäť pravidelne vystavovať po roku 1989.[3]

V rokoch 1946 – 1948 študoval na súkromnej škole dekoratívnych umení v Prahe a v rokoch 1948 – 1950 ako mimoriadny poslucháč na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. Ján Mudroch). V rokoch 1950 – 1951 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ľudovít Fulla), ale štúdium bol nútený prerušiť.[3]

Začiatkom päťdesiatych rokov sa venoval kubistickému a predkubistickému umeniu, kde sa vyrovnával s novým videním klasickej maliarskej moderny. Už v začiatkoch svojej tvorby vymedzoval tvary pomocou línií, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších prvkov celej jeho tvorby. V ranom, ale už zrelom tvorivom období, sa sústredil na redukciu foriem a v jeho tvorbe sa ustálil purizmus tvarov - čistý tvar vymedzuje neprerušovanou, súvislou líniou. Výtvarnú striedmosť podporuje prísnou výstavbou kompozície, ktorá sa tiež stáva nosnou črtou jeho tvorby. Podobne ako ostatní galandovci, k podstate vecí sa dostáva aj cez geometrizáciu tvarov.[3]

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928 – 20. novembra sa narodil v Závodí pri Žiline.
  • 1940 – Začal študovať na gymnáziu v Žiline.
  • 1944 – Ako 15-ročný odišiel z kvarty gymnázia bojovať so Slovenského povstania, bol členom partizánskeho oddielu majora ČA Murzina v brigáde Jána Žižku.[4]
  • 1946 – Súkromná škola dekoratívnych umení v Prahe na Vinohradoch. Prijal ho jeden z bývalých spolužiakov Vincenta Hložníka.[5]
  • 1947 – Realistické figurálne a portrétne štúdie v kresbe a maľbe.
  • 1948 – Bol prijatý na Oddelenie kreslenia a maľovanie pri slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. J. Mudroch).
  • 1949 – Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie dekoratívnej maľby doc. Ľudovíta Fullu, ktorému asistoval Ernest Zmeták.[4]
  • 1950 – Pre výtvarnú revoltu a osobnú nedisciplinovanosť bol z VŠVU vylúčený napriek podpore Fullu a Zmetáka.[1]
  • 1951 – Monumentálne komponované kresby krajiny v Zázrivej.
  • 1952 – Kresby dedinských interiérov v Rabči, akty v grafike.
  • 1953 – Kresbové zátišia „s chlebom“.
  • 1954 – Bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
  • 1957 – Bol jeden z hlavných iniciátorov a organizátorov Skupiny Mikuláša Galandu. Trvá záujem o zátišia, kontúrové kresby portrétov a aktov.
  • 1959 – Séria protivojnových plagátov, začiatok experimentovania v koláži, komponovanej zo strihaných monotypových papierov, farebné serigrafie zátiší.
  • 1960 – Kombinácia koláží a akvarelu, motívy priemyselnej krajiny z Ostravy.
  • 1961 – Nové koláže.
  • 1962 – Motívy štylizovanej stojacej figúry v kolážach, motív štylizovaného letiaceho vtáka, terč.
  • 1964 – Koláže – krajiny a moria.
  • 1967 – Ženské akty a torzá, stély, terče, koláže s hracími kartami, predmetné asambláže.
  • 1968 – Ocenenie Cypriána Majerníka.
  • 1971 – Ťažká autohavária a následné dva roky liečenia.
  • 1973 – Veľké, tvarovo štylizované a symbolicky znakové kompozície v grafike.
  • 1974 – Štylizované vidiecke motívy v grafike.
  • 1975 – Veľké tvarové kompozície krajín.
  • 1977 – Motívy „veľkého aktu“ a torzá v kresbe, motívy sediacich a stojacich aktov v kresbe a v grafike, kresby a koláže s fľašami.
  • 1980 – Variácie predchádzajúcich figurálnych motívov a zátiší v kresbe, grafike a koláži, precizovanie lineárneho prejavu, rast lyrickej potencie kresby a vyhraňovanie námetovo-tematických oblastí.[4]
  • 1981 – Maľuje oleje s kolážami, na ktorých sa opäť objavuje rysovanie, kresby čiernou kriedou. Pracuje na litografiách aktov a vytvára osobitú kombinovanú techniku.
  • ’90-96 – Pracoval na sérii kombinovaných farebných techník, ktoré vychádzajú z jeho farebnej fotografie.
  • 1991 – Vznikajú akty v technike koláže a obrazy, na ktorých sa menia kamene na ľudské torzá.
  • 2001/02 – Spracúva svoje kresby ženských aktov od štyridsiatych rokov do súčasnosti. Xeroxuje ich a dokresľuje v detailoch, strieka akrylovými farbami.[5]
  • 2004 – 6. júna, po rokoch zápasu s leukémiou podlieha chorobe.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Kroky Andreja Barčíka, výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom modernom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zdaní priestoru naznačovaného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet. Od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia vznikali v jeho ateliéry premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obrazovej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou.[1]

Zátišia[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnú časť Bačíkovho diela tvoria zátišia. V roku 1957 vystavoval s galandovcami pastely, ktoré mali morandiovské črty, ale Morandiho maľby objavil až v jednej českej monografii zo šesťdesiatych rokov. Barčík často ponechal predmetom iba ich čisté tvary, z ktorých vyťažil všetko potrebné pre vyvážené a premyslené kompozície.[1]

Ľudové a prírodné motívy, morény[upraviť | upraviť zdroj]

Tematický súhrn diel galandovcov netvoril široko rozvetvený strom. Umelci vychádzali z pevných koreňov vlastnej osobnej skúsenosti. Ich tvorba reflektovala najmä vidiecky charakter krajiny a života. V tradičnej Koľaji sa viezla aj časť Barčíkovej tvorby, a to napriek tomu, že niektoré jej kapitoly písali iný príbeh, odklonený od vidieckej tematiky. Na jeho obrazoch sa objavovali pluhy, hospodárske a domáce zvieratá, včelie úle, či interpretácia mýtickej Moreny. Ženská postava spájaná so zimou, cyklom prírody a samotného života a smrti sa na jeho obrazoch týčila ako štíhla figúra.[1]

Barčíkova tvorba však nie je návratom do krajiny detstva, v ktorej sa umelecky pohyboval skôr Vladimír Kompánek alebo Milan Laluha. Barčíka s galandovcami spájalo najmä základné riešenie výtvarných problémov a hľadanie archetypálnej prapodstaty.[6]

Koláže, hracie karty, terče[upraviť | upraviť zdroj]

Barčík sa ako jeden z prvých umelcov na Slovensku začal v druhej polovici päťdesiatych rokov venovať koláži. Od roku 1958 sa začal odkláňať od klasickej maľby a v koláži našiel svoje ďalšie smerovanie, od roku 1960 ju začal kombinovať s akvarelom. Na kolážovú tvorbu používal monotypiou upravený papier. S počiatku pracoval najmä s čiernou a sivou, neskôr pribúdali aj pestrejšie farby, napríklad hnedá, zelená a žltá. Základnú úlohu začala preberať štruktúra výtvarného materiálu a umeleckým okom vypočítané striedanie hladkých a farebných plôch gradientov.

Ako metaforický prostriedok sa na mnohých Barčíkových obrazoch objavujú hracie karty. Z kariet skladal aj terče, čím ich posúval do nového kontextu. Rôzne varianty terčov sa v jeho tvorbe začali objavovať v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Tvorili ich sústredenú kruhy, ale aj siluety postáv, prípadne horizontálna línia.[1]

Fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom osemdesiatych rokov pridal Barčík k osobitej koláži aj východiskovú čiernobielu fotografiu. Fotografiou rozličnými spôsobmi upravoval, pretváral. Spájal ju potom s kolážou pozadia a tlačil na ručnom lise. Neskoršie pracoval s farebnou fotografiou, ktorá bola – po rozličnom tvarovaní, kombinovaní, dokresľovaní – opäť tlačená xeroxom.[5]

Akty[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome rokov 2001 – 2002 pracoval Andrej Barčík na výberovom zozname svojej kresliarskej tvorby. Išlo o kresby z rokov 1949 – 2001. Sústredil sa na prehľad kresieb ženského aktu, ktorému sa mimoriadne intenzívne venoval. Súčasné akty nepracovali so zväčšovaním. Naopak, zmenšovali formát kresby. Potom ho rozlične dokresľovali alebo vyškrabávali. Záverečným procesom bolo striekanie akrylovými farbami. Využíval rozličné farby a tóny, hustoty, kontrasty a spájania. Od dokumentácie a reprodukcie dospel v novej ponáške na predlohu a k osobitej kombinovanej technike.[5] Súbor týchto kombinovaných techník, aplikovaných na predlohy z posledných päťdesiatich rokov, je základom publikácie Andrej Barčík – Akty.

Výber z výstav[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatné výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1966 – Andrej Barčík – Výber z tvorby, Československé kultúrne stredisko Havana, Kuba
  • 1967 – Andrej Barčík 1967, Galéria Cypriána Majerníka, Česko-Slovensko
  • 1984 – Andrej Barčík – Kresby, koláže, maľby, grafiky, Oblastná galéria v Banskej Bystrici, Česko-Slovensko
  • 1984 – Andrej Barčík – Výber z diela, Považská galéria umenia v Žiline, Česko-Slovensko
  • 1989 – Andrej Barčík – Z tvorby, Výstavná sieň ZSVU (UBS), Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1989 – Andrej Barčík – Kresby a grafika, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica, Česko-Slovensko[2]
  • 2012 – Andrej Barčík – Pre teba, Galéria Plusmínusnula, Žilina, Slovensko
  • 2013 – Andrej Barčík, Považská galéria umenia v Žiline, Slovensko
  • 2018 – Andrej Barčík (90. výročie narodenia), Považská galéria umenia v Žiline, Slovensko
  • 2019 – Andrej Barčík – Známy neznámy, SOHO1 MiniGallery, Žilina, Slovensko[1]
  • 2020 – Andrej Barčík – Osou cez horizont, Galéria Nedbalka, Bratislava, Slovensko[3]

Kolektívne výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1957 – Obrazy a sochy – Výstava mladej generácie, Pavilón ZSVU, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1957 – Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Výstavná miestnosť Krajskej správy lesov, Žilina, Česko-Slovensko
  • 1959 – II. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1959 – Súčasná slovenská grafika, Moskva, ZSSR
  • 1959 – Výstava na Svetovom festivale demokratickej mládeže a študentstva, Viedeň, Rakúsko
  • 1959 – Výstava česko-slovenskej grafiky, Československé kultúrne stredisko, Budapešť, Maďarsko
  • 1959 – Výstava česko-slovenskej grafiky, Londýn, Spojené kráľovstvo
  • 1960 – Výstava česko-slovenskej grafiky, Budapešť, Maďarsko
  • 1961 – Výstava česko-slovenskej grafiky, Drážďany, Nemecko
  • 1961 – Mladá európska grafika, Bayreuth, Nemecko
  • 1962 – III. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Výstavná sieň 29. Augusta, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1963 – Súčasné slovenské výtvarné umenie, Jízdárna Pražského hradu, Praha, Česko-Slovensko
  • 1963 – Česko-slovenská expozícia na Bienále Sao Paolo, Sao Paolo, Brazília
  • 1963 – Výstava slovenskej grafiky, Československé kultúrne stredisko, Budapešť, Maďarsko
  • 1963 – Výstava česko-slovenskej grafiky, Kolín nad Rýnom, Nemecko
  • 1965 – IV. Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Pavilón ZSVU, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1965 – IV. Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Galéria V. Špálu, Česko-Slovensko
  • 1965 – Sedem Slovenských maliarov, Galéria Penelope, Rím, Taliansko
  • 1965 – 5. Medzinárodné bienále súčasného umenia, San Marino, Taliansko
  • 1966 – Tvorba strednej a mladej generácia zo zbierok SNG, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1966 – Wspólczesna plastyka Slowacka Sopoty, Poznaň, Poľsko
  • 1966 – Súčasné slovenské umenie, Mexico City, Mexiko
  • 1966 – Súčasné slovenské umenie, Caracas, Venezuela
  • 1967 – Obraz 67 – Celostátní výstava současné malířské tvorby, Moravská galerie, Brno, Česko-Slovensko
  • 1968 – 50 rokov česko-slovenského maliarstva zo zbierok galérií, Slovenská národná galéria, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1968 – 50 rokov česko-slovenského maliarstva zo zbierok galérií, Jízdárna Pražského hradu, Praha, Česko-Slovensko
  • 1968 – Maľba a plastika výtvarníkov Stredoslovenského kraja, Oblastná galéria Banská Bystrica, Česko-Slovensko
  • 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1965-1970, Valdštejnská jízdárna, Praha/ Palác Kinských, Praha / Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou / Moravská galerie, Brno, Česko-Slovensko
  • 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1945-1970 – Boje a zápasy o socialistické umenie, Slovenská národná galéria, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1973 – Česko-slovenské úžitkové umenie, Berlín, Nemecko
  • 1974 – Slovenské národné povstanie vo výtvarnom umení, Oravská galéria, Dolný Kubín, Česko-Slovensko
  • 1975 – Súčasná slovenská grafika, Oblastná galéria Banská Bystrica, Česko-Slovensko
  • 1977 – Umenie po roku 1945, Zvolen – hrad, Česko-Slovensko
  • 1980 – Premeny, Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš, Česko-Slovensko
  • 1981 – Slovenský drevorez a drevoryt 20. storočia, Slovenská národná galéria, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1982 – Zátišie v slovenskom maliarstve 20. storočia, Slovenská národná galéria, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1982 – 2. Celoslovenská výstava kresby, Považská galéria, Žilina, Česko-Slovensko
  • 1982 – Kvety a zátišia v českom a slovenskom maliarstve 19. a 20. storočia, Krajská galéria Nitra, Česko-Slovensko
  • 1983 – Monumentálna maľba na Slovensku, Dom kultúry, Bratislava, Česko-Slovensko
  • 1991 – Sen o múzeu, Považská galéria, Žilina, Slovensko
  • 1992 – Žena, Štúdio S, Bratislava, Slovensko
  • 1994 – Galanda a Galandovci, Zbierka Ivana Melicherčíka, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Slovensko
  • 1995 – Výstava k výročiu Oravskej galérie, Dolný Kubín Slovensko
  • 1995 – Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
  • 1996 – Výstava k 20. výročiu Považskej galérie, Považské galéria umenia, Žilina, Slovensko
  • 2006 – Andrej Barčík / Vincent Hložník, Považská galéria umenia, Žilina
  • 2010 – Galandovci – Legendy slovenskej moderny 1957-1968, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava, Slovensko[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g ŽILÍKOVÁ, Lucia. Andrej Barčík - Osou cez horizont / Axis Crossing the Horizon. Bratislava : Galéria Nedbalka, 2019. ISBN 978-80-89784-16-5. S. 64.
  2. a b c RUTTKAY, JOZEF - MATÁK, MÁRIUS. Andrej Barčík. Bratislava : Interpond, 1996. ISBN 80-88736-07-2. S. 191.
  3. a b c d Majster línií a tvorby významových štruktúr [online]. Galéria Nedbalka, [cit. 2022-06-15]. Dostupné online.
  4. a b c KRAJSKÁ ORGANIZÁCIA ZVÄZU SLOVENSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV V BANSKEJ BYSTRICI – OBLASTNÁ GALÉRIA BANSKÁ BYSTRICA – POVAŽSKÁ GALÉRIA ŽILINA. Andrej Barčík : Výber z diela. Bratislava : Pravda, 1983.
  5. a b c d MATUŠTÍK, Radislav. Andrej Barčík – Akty. Trenčin : Q-EX a.s., 2002. ISBN 80-968594-4-7. S. 266.
  6. RUSÍNOVÁ, Zora. Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Bratislava : Slovenská národná galéria, 1995. ISBN 80-85188-58-9.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]