Andrej Plávka
| Andrej Plávka | |
| slovenský prozaik a básnik | |
| Narodenie | 18. november 1907 Liptovská Sielnica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 11. júl 1982 (74 rokov) Bratislava, Slovensko |
Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (* 18. november 1907, Liptovská Sielnica – † 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.
Rodina
- otec: Ondrej Plávka
- matka: Viktória rod. Dlugolinská
- manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková
Životopis
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan), no štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 1939 – 1945 vedúci ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom ÚV KSS, tiež členom ÚV NF SSR. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov.
Tvorba
Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli Štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).
Ocenenia
- 1946 – nositeľ Radu SNP I. triedy
- 1957 – zaslúžilý umelec
- 1959 a 1972 – laureát štátnej ceny K. Gottwalda
- 1967 – nositeľ Radu práce
- 1971 – národný umelec
- 1975 – nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda
- 1977 – nositeľ Radu Víťazného februára
- 1977 – nositeľ sovietskeho Radu družby národov
- 1980 – medaila Svetovej rady mieru
Dielo
Poézia
- 1928 – Z noci i rána
- 1940 – Vietor nad cestou
- 1942 – Tri prúty Liptova
- 1947 – Ohne na horách
- 1950 – Zelená ratolesť
- 1954 – Tri vody
- 1953 – Domovina moja
- 1955 – Sláva života
- 1957 – Liptovská píšťala
- 1958 – Kosodrevie
- 1960 – Vyznanie
- 1961 – Palmy a limby
- 1963 – Zrelosť
- 1965 – Korene
- 1967 – Zbohom, lásky moje
- 1972 – Testament
- 1974 – Neumrel na koni
Próza
- 1934 – Jeden z nás
- 1941 – Obrátenie Pavla
- 1949 – Návrat Patra Hugáňa
- 1952 – Siedmi
- 1952 – V krajine šťastných ľudí
- 1954 – Rumunská jar
- 1957 – Pán Miklóš a iné poviedky
- 1971 – Smädný milenec
- 1976 – Plná čaša
- 1979 – Rodné listy
- Nedožili jari, úryvok vyšiel v časopise Slovenské smery
- Krvavé mračná, vychádzalo v časopise A-Zet
- Studená zem, len rukopis
Tvorba pre mládež
- 1965 – Sto dolín, sto vŕškov
Výbery
Bibliofília
- 1977 – Post scriptum
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Plávka
