Andrej Plávka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrej Plávka
slovenský prozaik a básnik
Narodenie18. november 1907
Liptovská Sielnica, Slovensko
Úmrtie11. júl 1982 (74 rokov)
Bratislava, Slovensko

Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (* 18. november 1907, Liptovská Sielnica – † 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ondrej Plávka
  • matka: Viktória rod. Dlugolinská
  • manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na Právnickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan). Štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 19391945 vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tiež členom Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predseda Zväzu slovenských spisovateľov.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946 – nositeľ Radu SNP I. triedy
  • 1957 – zaslúžilý umelec
  • 1959 a 1972 – laureát štátnej ceny K. Gottwalda
  • 1967 – nositeľ Radu práce
  • 1971 – národný umelec
  • 1975 – nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda
  • 1977 – nositeľ Radu Víťazného februára
  • 1977 – nositeľ sovietskeho Radu družby národov
  • 1980 – medaila Svetovej rady mieru

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928 – Z noci i rána
  • 1940 – Vietor nad cestou
  • 1942 – Tri prúty Liptova
  • 1947 – Ohne na horách
  • 1950 – Zelená ratolesť
  • 1954 – Tri vody
  • 1953 – Domovina moja
  • 1955 – Sláva života
  • 1957 – Liptovská píšťala
  • 1958 – Kosodrevie
  • 1960 – Vyznanie
  • 1961 – Palmy a limby
  • 1963 – Zrelosť
  • 1965 – Korene
  • 1967 – Zbohom, lásky moje
  • 1972 – Testament
  • 1974 – Neumrel na koni

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1934 – Jeden z nás
  • 1941 – Obrátenie Pavla
  • 1949 – Návrat Patra Hugáňa
  • 1952 – Siedmi
  • 1952 – V krajine šťastných ľudí
  • 1954 – Rumunská jar
  • 1957 – Pán Miklóš a iné poviedky
  • 1971 – Smädný milenec
  • 1976 – Plná čaša
  • 1979 – Rodné listy
  • Nedožili jari, úryvok vyšiel v časopise Slovenské smery
  • Krvavé mračná, vychádzalo v časopise A-Zet
  • Studená zem, len rukopis

Tvorba pre mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1965 – Sto dolín, sto vŕškov

Výbery[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1968 – Miloval som ťa
  • 1972 – Všade ťa vidím
  • 19721974 – Vybrané spisy I – III

Bibliofília[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977 – Post scriptum

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]