Preskočiť na obsah

Andromeda (galaxia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Galaxia Andromeda

Andromeda vo viditeľnom spektre
Pozorovacie dáta
(Epocha J2000.0)
SúhvezdieAndromeda
Rektascenzia00h 42m 44,3s
Deklinácia41° 16′ 08″
Zdanlivá magnitúda (V)3,5
Fyzikálne charakteristiky
Typšpirálová galaxia
Katalógové označenia
PGC označeniePGC 2557
MCG označenieMCG +07-02-016
CGCG označenieCGCG 535-017
UGC označenieUGC 454
NGC označenieNGC 224
Messierovo označenieM31
Iné označenia2MASX J00424433+4116074,
GIN 801,
LGG011: [G93] 001,
UZC 004000+41000
Pozri aj: Galaxia, Zoznam galaxií

Súradnice: Hviezdna mapa 00h 42m 44s; 41° 16′ 08″

Galaxia Andromeda (iné názvy: Galaxia Androméda, Messier 31, Messierov objekt 31, M 31, Veľká hmlovina v Andromede, NGC 224; staršie texty ju uvádzajú ako Hmlovina Androméda/Andromeda, Veľká hmlovina v Andromede/Androméde) je obrovská špirálová galaxia, ktorá spolu s našou Mliečnou cestou, Veľkou hmlovinou v Trojuholníku a s asi tridsiatkou malých satelitných galaxií vytvárajú Miestnu skupinu galaxií. Je vzdialená asi 2,5 miliónov svetelných rokov (900 kpc) a nachádza sa v súhvezdí Andromeda.

Dejiny pozorovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát ju katalogizoval už perzský astronóm as-Súfí vo svojej „Knihe stálic“ z roku 964. Opisuje ju ako „hmlistý obláčik“ a nazýval ju Malý mrak.[1][2][3] Galaxia však bola pozorovaná už oveľa skôr. Ešte v 17. storočí ju Christiaan Huygens považoval za „otvor do oblohy“, ktorým možno vidieť do žiariacich priestorov nad oblohou. Edmund Halley bol toho istého názoru a domnieval sa, že ide o otvor, ktorým k nám preniká svetlo „z večného dňa“, teda svetlo stvorené podľa Biblie prvý deň, ešte pred tým, ako boli stvorené Slnko, Mesiac a hviezdy. (Dnes by sme to nazvali akýmsi reliktovým žiarením.) Po prvýkrát na ňu zamieril ďalekohľad 15. decembra 1612 nemecký astronóm Simon Mayr alias Maurus (1573-1624). Popísal ju, ale rozložiť jej špirálové ramená na jednotlivé hviezdy sa podarilo až pomocou veľkých ďalekohľadov. Neskôr prevzal Maurov opis Charles Messier a do svojho katalógu zaradil tento objekt pod číslom 31. Jej vzdialenosť po prvýkrát určil Edwin Hubble v roku 1923 pomocou cefeíd. Tým bolo dokázané, že M 31 tak ako aj ďalšie „špirálové hmloviny“ sú obrovské samostatné systémy hviezd podobné našej Galaxii. V jadre galaxie sa jednotlivé hviezdy podarilo rozlíšiť v roku 1944 W. Baadeovi, v okrajových častiach ich rozlíšil už v roku 1922 E. Hubble.[4]

Upravená snímka Andromedy so zvýraznením H-alfa, aby sa zvýraznili jej oblasti tvorby hviezd

Veľká galaxia v Andromede je najpreskúmanejšia galaxia zo všetkých (okrem našej). Má priemer 150 000 až 200 000 svetelných rokov a obsahuje vyše 450 miliárd hviezd. Jej hmotnosť je 360 miliárd hmotností Slnka. Je 2-krát väčšia a 3-krát hmotnejšia ako naša Galaxia. Okrem svetla vyžaruje aj rádiové a röntgenové žiarenie. Rovina M 31 je odklonená od zorného smeru o 15°. Pri takomto malom sklone nevynikne celkom jej špirálová štruktúra. Vzhľadom na veľkosť galaxie je jej jadro dosť malé – len 15 krát 30 svetelných rokov a má hmotnosť 160 miliónov hmotností Slnka. Jadro rotuje ako tuhé teleso, dynamicky nezávislé od ostatných častí galaxie. Perióda jeho rotácie je 310 000 000 rokov. Vo väčších vzdialenostiach rotačná rýchlosť najprv klesá, potom sa opäť zväčšuje. Maximum, 300 km/s, dosahuje vo vzdialenosti 42 tisíc ly od centra (perióda obehu 265 mil. rokov). Z jadra vychádzajú 2 dlhé hlavné špirálové ramená. Z posuvu jej spektrálnych čiar možno pomocou Dopplerovho posuvu vypočítať, že sa k nám približuje rýchlosťou 266 km/s. Približne za miliardu rokov (podľa iných zdrojov až za 5 miliárd) dôjde ku zrážke galaxií. Zrážky galaxií nie sú vo vesmíre nijakou vzácnosťou, dobrým príkladom sú Tykadlá. Po zrážke zrejme dôjde k splynutiu oboch galaxií do jednej. Dvojité jadro M 31 naznačuje, že Veľká hmlovina v Andromede tiež vznikla fúziou dvoch menších galaxií.

Galaxia M 31 budí taký záujem aj preto, že je veľmi podobná našej Galaxii. Jej typ je rovnaký a obsahuje takisto obry, nadobry, cefeidy, otvorené hviezdokopy, tmavú aj svietiacu medzihviezdnu hmotu. Baade v nej identifikoval asi 700 oblastí medzihviezdneho vodíka. Celková hmotnosť medzihviezdneho vodíka sa odhaduje na 2% hmotnosti celej galaxie. V ramenách sa vyskytujú aj modré obry a nadobry a každoročne sa v nej pozoruje asi 30 nov. V tejto galaxii sa však nenašli nijaké premenné hviezdy typu RR Lyrae. Jej jadro takisto obiehajú stovky krásnych guľových hviezdokôp. V Miestnej skupine galaxií je spolu s Galaxiou najhmotnejšia a ťažisko skupiny leží medzi nimi.[4]

Sprievodné galaxie

[upraviť | upraviť zdroj]
Galaxia v infračervenom spektre, dva výrazné modré fliačiky sú satelitné galaxie (M 110 hore a M 32 dole)

Podobne ako Galaxia, aj M 31 má svoje satelitné galaxie, ktoré ju obiehajú a tiež sú to objekty Messierovho katalógu: M 32 (NGC 221) a M 110 (NGC 205). Tá druhá pribudla do Messierovho katalógu až neskôr a často sa používa jej NGC označenie. Sú to trpasličie galaxie a nachádzajú sa od nás približne v rovnakej vzdialenosti ako M 31. Ďalší sprievodcovia M 31 sú označení ako And I, II a III, ale nemožno ich malým ďalekohľadom pozorovať. Najbližšie je k nám And II, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 1 910 000 svetelných rokov. Je to eliptická galaxia s priemerom 2000 ly a svietivosťou 5 miliónov sĺnk. Ďalší sprievodcovia And I a And III sú eliptické galaxie vzdialené 2 570 000 ly. And I má svietivosť 5 miliónov sĺnk a priemer 2000 ly, And III „len“ 1 milión sĺnk a jeho priemer je 3000 ly.

Pozorovanie galaxie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samotnú M 31 možno vidieť voľným okom ako slabučký hmlistý obláčik 4,8. magnitúdy pri hviezde ν And za tmavej noci. Voľným okom aj malým ďalekohľadom vidno iba najsvetlejšie časti galaxie. Vonkajšie špirálové ramená sa objavia až v prístrojoch s väčšou svetelnosťou. Najjasnejšie hviezdy galaxie majú až 18 magnitúd a preto sa dajú identifikovať iba na snímkach s dlhou expozičnou dobou. Len z času na čas nejaká náhodne vzplanutá nova prekročí túto jasnosť. V roku 1885 vzplanula vo Veľkej hmlovine v Andromede dokonca supernova, ktorá pri svojom vzniku dosiahla jasnosť až 6 magnitúd a bola viditeľná aj voľným okom. Na pozorovanie dvoch najjasnejších sprievodcov M 31 potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu minimálne 10 cm.

Táto galaxia je pozoruhodná aj tým, že sa nachádza blízko galaktického rovníka. Väčšinu galaxií totiž pozorujeme najviac v okolí galaktických pólov. Je to preto, lebo v nižších galaktických šírkach ich často zatieňuje plyn a prach Galaxie.[4]

Budúcnosť galaxie

[upraviť | upraviť zdroj]

Astronómovia NASA hovoria, že dnes už môžu s veľkou istotou predvídať zrážku galaxie Andromeda s Mliečnou dráhou, a to za 4 miliardy rokov.[5]

Pozri aj

[upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HENBEST, Nigel; COUPER, Heather. The guide to the galaxy. [s.l.] : Cambridge University press, 1994. [Cit. 2020-05-28]. (anglicky)
  2. KEPPLE, G.R; SANNER, G.W. The Night Sky Observer's Guide. [s.l.] : Willmann-Bell, 1998. ISBN 978-0-943396-58-3. S. 18. (anglicky)
  3. HAFEZ, Ihsan. Abd al-Rahman al-Sufi and his book of the fixed stars: a journey of re-discovery. [online]. James Cook University, 2010, [cit. 2020-05-28]. Dostupné online.
  4. a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Andromeda.
  5. Astronomers Predict Titanic Collision: Milky Way vs. Andromeda [online]. 31. 05. 2012. Dostupné online. Archivované 2022-10-01 z originálu.