Antony Blinken

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Antony Blinken
Oficiálny ministerský portrét (9. február 2021)
Oficiálny ministerský portrét (9. február 2021)
71. minister zahraničných vecí Spojených štátov
Momentálne v úrade
od 26. január 2021
PrezidentJoe Biden
Predchodca Mike Pompeo
18. zástupca ministra zahraničných vecí Spojených štátov
V úrade
9. január 2015 – 20. január 2017
PrezidentBarrack Obama
Predchodca William Joseph Burns John J. Sullivan Nástupca
Biografické údaje
Narodenie16. apríl 1962 (59 rokov)
Politická stranaDemokratická strana
Alma materHarvardova univerzita, Kolumbijská univerzita
Profesiaštátny zamestnanec
Národnosťamerická, židovská
Vierovyznaniejudaizmus
Rodina
Manželka
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAntony Blinken
(multimediálne súbory)

Antony John Blinken, BA, J.D. (* 16. apríl 1962, Yonkers, New York) je americký demokratický politik a právnik židovského pôvodu, ktorý od 26. januára 2021 pôsobí vo funkcii ministra zahraničných vecí Spojených štátov ako člen kabinetu prezidenta Joea Bidena. Počas vlády prezidenta Barracka Obamu (2009 – 2017) pôsobil ako poradca viceprezidenta J. Bidena pre národnú bezpečnosť (National Security Advisor to the Vice President of the United States, 2009 – 2013), zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť (United States Deputy National Security Advisor, 2013 – 2015) a ako námestník ministra zahraničných vecí Johna Kerryho (United States Deputy Secretary of State, 2015 – 2017).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine bankára Donalda Mayera Blinkena a jeho manželky Judith (Frehm), ktorej rodičia boli druhogeneračnými imigrantmi z radov uhorských Židov. Blinkenov otec neskôr pôsobil ako veľvyslanec Spojených štátov v Maďarsku (1994 – 1997) a jeho strýko, Alan Blinken, bol americkým veľvyslancom v Belgicku (1993 – 1997). Jeho starý otec z otcovej strany, právnik Maurice Henry Blinken, patril k prvým zástancom štátu Izrael a ako prezident Amerického palestínskeho inštitútu (American Palestine Institute) skúmal otázku jeho hospodárskej životaschopnosti.

Blinken nastúpil na privátnu Daltonskú školu (Dalton School) v New Yorku, kde študoval do roku 1971. Koncom roka 1970 sa jeho rodičia rozviedli a vtedy deväťročný Blinken odcestoval do Paríža spolu so svojou matkou a jej novým partnerom, právnikom a preživším holokaustu Samuelom Pisarom. Počas svojho parížskeho pobytu študoval na prestížnej privátnej Škole Jeannine Manuelovej (École Jeannine Manuel) a v rokoch 1980 – 1984 pokračoval v štúdiu v odbore sociálnych vied na Harvardovej univerzite, na ktorej bol tiež spolueditorom a prispievateľom študentského denníka The Harvard Crimson. Po spromovaní rok stážoval v redakcii časopisu The New Republic a následne v rokoch 1985 – 1988 absolvoval štúdium práva na Kolumbijskej univerzite. Následne vykonával právnickú prax v New Yorku a Paríži a spolupracoval so svojim otcom Donaldom M. Blinkenom na fundraisingu pre Michaela Dukakisa, demokratického kandidáta v amerických prezidentských voľbách v roku 1988.

V roku 1987 vydal svoju bakalársku prácu vo forme monografie Ally versus Ally : America, Europe, and the Siberian Pipeline Crisis („Spojenec proti spojencovi: Amerika, Európa a kríza sibírskeho plynovodu“), v ktorej tvrdil, že pre americkú zahraničnú politiku malo byť dôležitejšie udržať dobré vzťahy s európskymi štátmi než vyvinúť diplomatický nátlak na Sovietsky zväz pre krízu okolo plynovodou Urengoj-Pomary-Užhorod. Z obavy zo závislosti Európy na sovietskych dodávkach plynu sa administratíva prezidenta Ronalda Reagana ostro postavila proti stavbe tohto plynovodu a uvalila sankcie na americké spoločnosti, ktoré mali vyvážať technológie potrebné na jeho stavbu, pričom tieto opatrenia dopadli aj na ich európske dcérske spoločnosti. Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskeho spoločenstva voči tomuto kroku protestovali.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V administratíve prezidentov Billa Clintona a Georga W. Busha[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1994 – 2001 Blinken pôsobil ako člen štábu Výboru pre národnú bezpečnosť (National Security Council, NSC). V rokoch 1994 – 1998 bol špeciálnym asistentom prezidenta a staršieho riaditeľa pre strategické plánovanie a starším riaditeľom NSC pre speechwriting. V rokoch 1999 – 2001 zastával funkciu špeciálneho asistenta prezidenta a staršieho riaditeľa pre európske a kanadské záležitosti.

Patril k zástancom americkej invázie do Iraku v roku 2003 (tretia vojna v Perzskom zálive). V rokoch 2002 – 2008 bol riaditeľom štábu Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov (United States Senate Committee on Foreign Relations), pričom vtedajšiemu senátorovi a predsedovi zmieňovaného výboru J. Bidenovi asistoval s naformulovaním vyjadrenia podpory pre inváziu a návrhu na rozdelenie okupovaného Iraku na tri nezávislé regióny podľa etnického a náboženského zloženia. Tento návrh sa však stretol s ráznym odporom ako na domácej pôde, tak aj u novoustanovenej irackej vlády.

Popri tom pôsobil ako senior fellow v bipartajnom think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá (Center for Strategic and International Studies). V roku 2008 sa podieľal na realizácii predvolebnej kampane Joea Bidena a následne bol členom tímu prechodného tímu vtedy novozvoleného prezidenta Barracka Obamu a jeho viceprezidenta J. Bidena.

V administratíve prezidenta Barracka Obamu[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2009 – 2013 Blinken pôsobil ako poradca viceprezidenta pre národnú bezpečnosť. Podieľal sa na formovaní americkej zahraničnej politiky vo vzťahu k Afganistanu a Pakistanu a vo veci iránskeho jadrového programu. 20. januára 2013 nahradil Denisa McDonougha vo funkcii zástupcu poradcu pre národnú bezpečnosť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antony Blinken na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]