Babôčka pávooká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Babôčka pávooká
Nymphalis io Luc Viatour.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Inachis io
Linnaeus, 1758
Synonymá
Nymphalis io
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Babôčka pávooká (Inachis io), ľudovo tiež pávie oko, je motýľ z čeľade babôčkovité (Nymphalidae).

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Babôčka pávooká kladie vajíčka skoro na jar, až 500 naraz. Húsenice sú lesklej čiernej farby so šiestimi radmi ostnatých hrotov a radom bielych bodiek na každom segmente, liahnu sa asi po týždni a živia sa žihľavou a chmeľom.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé jedince pijú nektár z kvitnúcich rastlín, vrátane ozdobných krov, púpav, repíka, konope a ďateliny, ale aj miazgu stromov a hnilé ovocie. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nezriedka ich vidno, ako posedávajú na opadanom prezretom ovocí, ktoré ich láka svojou výraznou arómou.V horských oblastiach sa babôčky uskromnia aj s kamzičníkmi či starčekmi.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Žije takmer všade. Nájdeme ju v nížinných oblastiach na záhradách, ale aj na horských lúkach. Odolná je aj voči nepriaznivým vplyvom ľudskej činnosti a zásahom do prírody. Kým iné živočíchy, motýle nevynímajúc, si takéto zásahy tvrdo odskákali a ich populácia sa postupne zmenšila, bábôčka [pávooká] vzdoruje zmenám veľmi hrdinsky. Aj keď je pravda, že ak by vedela rozprávať, asi by nám nepekne vyčinila, že jej najkrajšie lúky a polia zastaviame obludnými logistickými centrami. Je rozšírená v celej Európe. Jej hostiteľskou rastlinou je Urtica dioica L.Humulus lupulus L. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nepokosený trávnik je pre babôčky raj na zemi.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]