Bodliak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bodliak
(ms) Carduus acanthoides 2.jpg
Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (jeseň)
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Onopyxus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bodliak[1] (lat. Carduus)[2] je rod rastlín z podčeľade bodliakovaté (Carduoideae), ktorá je taxonomicky radená do čeľade astrovité (Asteraceae). Podľa súčasnej koncepcie je akceptovaných 92 druhov a ďalších 32 hybridov.[2] Významným znakom druhov rodu bodliak je jednoduchý (nitkovitý) chocholec na nažkách, ktorý slúži na rozširovanie vetrom. U pichliačov, ktoré sú bodliakom veľmi podobné, má chocholec štruktúru perovitú.[1][3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rod bodliak zastupuje jednoročné až trvalé rastliny, ktorých byle sú ostnato krídlaté, často rozkonárené a listnaté. Striedavé listy sú nedelené až perovito strihané a ostnato zubaté. Úbory sú jednotlivé alebo v metlovitých súkvetiach. Zákrov býva stlačene guľovitý až valcovitý, viacradový a škridlicovitý. Listene sú na vrchole ostnaté. Kvety sú purpurovo ružové, zriedka biele, úzko rúrkovité a nerovnako päťcípe. Peľnice sú šípovité. Nažky sú 3 až 10 mm dlhé, holé, hladké s 5 až 10 rebrami. Chocholec je viacradový a štetinky sú na báze zrastené a jednoduché (nitkovité).[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál rozšírenia tohto rodu zahŕňa mierne a subtropické oblasti Eurázie a severnú Afriku.[2]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné druhy rodu pichliač sa u nás vyskytujú na mnohých biotopoch, medzi ktoré patria pasienky, krasové stepí, vlhké a lužné lesy, rúbaniská, horské kamenisté svahy, riečne údolia, človekom narušené miesta a obsadzujú stanovištia od nížin po horský vegetačný stupeň.[5]

Do skupiny suchomilných druhov patrí predovšetkým: bodliak tŕnitý, ktorý je hojný na pasienkoch a rumoviskách na celom území, bodliak háčikatý, ktorého vnútorné zákrovné listene sú na konci ohnuté naspäť a bodliak ovisnutý, s veľkými ovisnutými úbormi.[5][6]

Vlhkomilné bodliaky zastupujú: bodliak lopúchovitý, ktorý je v horských oblastiach roztrúsený na celom území a bodliak kučeravý, ktorého priama byľ je po celej dĺžke kučeravo krídlatá a hojný je najmä v teplejších oblastiach, najmä na človekom narušených stanovištiach.[5][6]

Ku karpatským endemitom sa radí: bodliak kopcový, ktorý obsadzuje stanovištia v krasových stepiach, bodliak sivý, ktorý obľubuje horské kamenité svahy a zarastené sutiny a bodliak laločnatolistý, s výskytom na skalnatých vápencových stráňach v Malej a Veľkej Fatre, Belianskych Tatrách a v Pieninách.[5]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rastúce na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí na Slovensku rastú tieto druhy bodliakov:[1][3][5][6]

Ostatné druhy a hybridy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasnej koncepcie patria do rodu bodliak tieto druhy a hybridy:[2]

Hybridy

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b c d Carduus L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.140-141. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  4. Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.117. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000.
  5. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1106-1110. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  6. a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.316-318. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bodliak
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bodliak