Bachčisaraj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 44°45′10″S 33°51′39″V / 44,752778°S 33,860833°V / 44.752778; 33.860833
Bachčisaraj
(rus. Бахчисарай
krymskotat. Bağçasaray)
mesto
Bakhchysarai 04-14 img15 Palace Grand Mosque.jpg
Veľká mešita a dvor Chánovho paláca v Bachčisaraji.
Герб Бахчисарая.jpg
Erb
Pôvod názvu: bachči/bağça znamená záhrada a sarayı/saraj palác
Štát Rusko Rusko (de facto)
Ukrajina Ukrajina (de iure)
Región Krym
Okres Bachčisarajský rajón
Nadmorská výška 300 m n. m.
Súradnice 44°45′10″S 33°51′39″V / 44,752778°S 33,860833°V / 44.752778; 33.860833
Rozloha 55 km² (5 500 ha)
Obyvateľstvo 27 351 (2016)
Hustota 497,29 obyv./km²
Vznik 1532
Časové pásmo UTC+3 (Moskovský čas)
PSČ 298400 – 298408
Kód +380 6554
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v Európe
Red pog.svg
Poloha mesta v Európe
Wikimedia Commons: Bakhchisaray
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bachčisaraj[1][2] (rus. Бахчисарай, krymskotat. Bağçasaray) je mesto na Kryme. De jure spolu s Krymom patrí Ukrajine, fakticky mesto a Krym ovláda Ruská federácia. Nachádza sa na vnútornom hrebeni Krymských vrchov, v údolí rieky Čurjuk-Su (Çürük Suv). Mesto leží približne v strede cesty medzi krymskými metropolami Simferopol a Sevastopoľ, je centrom Bachčisarajského rajónu. V minulosti bolo hlavným mestom Krymského chanátu a bolo obývané prevažne Krymskými Tatármi. V meste sa nachádza zachovaný komplex Chánov palác zo 16. storočia.[1] V období stalinizmu sa počet Krymských Tatárov pre deportácie znížil a opätovne začal vzrastať až krátko pred rozpadom ZSSR. Mesto je významným turistickým centrom na Kryme. Alexandr Sergejevič Puškin napísal poému Bachčisarajská fontána.[3][4]

Dejiny mesta[upraviť | upraviť kód]

Veľká mešita v Chánovom paláci

V 13. storočí polostrov ovládla Mongolská ríša a následne jej nástupnícky štát Zlatá horda. Na územie Krymu sa v tomto období po prvýkrát výraznejšie dostal islam. V 15. storočí na polostrove vznikol Krymský chanát, ktorého panovníci sa usadili pri neďalekom meste Čufut-Kale. Pôvodný Bachčisaraj bol založený na prelome 15. a 16. storočia krymským chánom Mengli Girajom I. na mieste dnešného Salačiku a na miesto súčasného mesta sa presunulo za vlády chána Sahiba Giraja I. v roku 1532. Mesto ako mocenské centrum krajiny prosperovalo a rástlo, stalo sa obchodným a remeselníckym centrom Krymu. Význam mesta posilnila výstavba Chánovho paláca. Od 16. storočia v meste vznikol vodovodný systém, cez ktorý tiekla voda do fontán v paláci.[4]

Bachčisaraj v rokoch 1840/1842 od Carla Bossoliho

Krymský chanát ako vazal Osmanskej ríše sa stal bojiskom medzi Osmanmi a Ruskou ríšou. V roku 1681 bol v meste medzi štátmi uzavretý uzavretý Bachčisarajský mier, ktorý ukončil rusko-tureckú vojnu trvajúcu od roku 1676. V roku 1736 mesto počas rusko-tureckej vojny dobyli a vypálili ruské vojská pod vedením poľného maršala Burkharda Christopha von Münnicha, a bolo preto prestavané. Koncom 18. storočia sa v meste nachádzalo 29 mešít, tri madrasy a kláštor dervišov. V roku 1783 bolo mesto za vlády Kataríny Veľkej pripojené k Ruskej ríši. V rámci Ruska mesto patrilo striedavo pod viacero administratívnych jednotiek, v období Krymskej vojny v ňom sídlila ruská nemocnica a veliteľstvo delostrelectva. V roku 1875 bolo mesto napojené na železnicu medzi Simferopolom a Sevastopoľom. Mesto bolo hlavným centrom Krymských Tatárov v Rusku a sídlilo tu krymsko-tatárske divadlo. V roku 1912 sa v meste nachádzalo 40 mešít, 6 kostolov a kláštorov Pravoslávnej cirkvi, karaimská kenesa a synagóga.[4]

26. novembra (resp. 9. decembra) 1917 sa v Chánovom paláci uskutočnil kurultaj Krymských Tatátov, ktorý rozhodol o vytvorení Krymskej ľudovej republiky, no už o rok neskôr bol v štáte usporiadaný boľševický prevrat a na polostrove nakrátko vznikla Tavridská socialistická republika. Bolševici sa v krajine ale neudržali a po tom, čo bolo územie dočasne okupované nemeckými vojskami územie pripadlo Ukrajinskej ľudovej republike. Ukrajina si svoju samostatnosť dlho neudržala a po Rižskom mieri územie pripadlo Sovietom. Od roku 1921 mesto patrilo Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike, kde zotrvalo až to dočasnej okupácie nemeckými a rumiunskými vojskami počas druhej svetovej vojne. 14. apríla 1944 bolo mesto oslobodené Červenou armádou a krátko na to začal stalinský režim s deportáciou Krymských Tatárov. Režimom bola odôvodnená pre spoluprácu s nacistami.[5] Od roku 1954 patrilo mesto spolu s Krymom Ukrajinskej sovietskej republike. V roku 1989 sa do mesta opätovne vrátila krymsko-tatárska menšina a vznikla Krymská autonómna sovietska socialistická republika. Po rozpade ZSSR mesto pripadlo Krymskej republike vrámci Ukrajiny. Od roku 2014 územie mesta ovláda Ruská federácia.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Mauzóleum Mehmeda Giraja II. v Eski Yurte, dnes súčasť Bachčisaraja

V meste a jeho okolí sa nachádza viacero významných historických a kultúrnych pamiatok.[5][6]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Bachčisaraj In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 104.
  2. Karaimovia In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  3. BACHČISARAJ In: Enciclopedia Italiana [online]. www.treccani.it, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online. (po taliansky)
  4. a b c d БАХЧИСАРАЙ In: Veľká ruská encyklopédia [online]. bigenc.ru, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online. (po rusky)
  5. a b Krym, Bachčisaraj [online]. www.mundo.cz, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online. (po česky)
  6. Krym, Čufut Kale [online]. www.mundo.cz, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bachčisaraj

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]