Bazanit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bazanit
Bazanitová sopečná bomba s xenolitom dunitu.
Bazanitová sopečná bomba s xenolitom dunitu.
Zloženie
Hlavné minerályfoidy, plagioklas, pyroxény, olivín
Akcesórieilmenit, magnetit, spinel
Vlastnosti
Textúraafanatická až porfyrická
Farbatmavosivá, čierna

Bazanit je vyvretá extruzívna hornina zložená hlave z klinopyroxénu, plagioklasu, foidov a olivínu. Hornina najčastejšie s afanatickou až porfyrickou textúrou. Od zložením blízkeho bazaltu sa odlišuje zvýšeným obsahom foidov, ktorých objem dosahuje viac než 5% horniny[1].

V diagrame QAPF sa nachádza v poli 14. V TAS diagrame v poli U1.[2]

Pôvodný termín bazanit zrejme zaviedol okolo roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu. Súčasné ponímanie horniny zaviedli Fritsch a Riess v roku 1878, neskôr upravené Rosenbuschom[3].

Bazanit je typický obsahom foidov, obyčajne nefelínu alebo leucitu. Okrem toho ho tvoria Ca-plagioklasy a augit (klinopyroxén), olivín. Akcesórie predstavujú Fe-Ti oxidy ako ilmenit, magnetit-ulvospinel. V malej miere môžu byť prítomné aj alkalické živce (ortoklasy).

Klinopyroxény (augit) a olivín tvoria najčastejšie fenokrysty v základnej sklovitej hmote. Augit pri tom obsahuje podstatne viac Ti, Al a Na ako typické toleitické bazalty. Kremeň rovnako ako ortopyroxén nie je nikdy prítomný. Bazanity tiež neobsahujú klinopyroxén pigeonit. Z geochemického hľadiska majú bazanity nízky obsah kremíka (42 až 45% SiO2) a vysoký obsah alkálií (3 až 5,5% Na2O a K2O) v porovnaní s bazaltom, ktorý obyčajne obsahuje viac SiO2. Nefelinit je však ešte bohatší na alkálie Na2O a K2O v porovnaní s obsahom SiO2.

Bazanity sa vyskytujú na kontinentoch aj na oceánskych ostrovoch. Najčastejšie tvoria lávové prúdy alebo troskové kužele[1]. Spolu s bazaltami sú častým produktom vulkanizmu horúcich škvŕn. Vystupujú napríklad na Havaji alebo Komorských ostrovoch. Na Slovensku sú známe napríklad z kvartérnych vulkanitov na Putikovom vŕšku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Best, M. G., 2003, Igneous and metamorphic petrology. Blackwell Publishing, Malden, 729 s.
  2. Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.
  3. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 37

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazanit