Spinel
| Spinel | |
| MgAl₂O₄ | |
 | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| Strunzova klasifikácia | IV/B.01a (8.vyd.) 4.BB.05 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 4.BB.05 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 7.2.1.1 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Kubická sústava |
| Zoznam minerálov Spinel na mindat.org Spinel na Commons | |
Spinel je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky podvojný oxid horčíka a hliníka s chemickým vzorcom MgAl2O4. Patrí do skupiny spinelov.
Názov pochádza pravdepodobne z latinského slova spina – tŕň, podľa ostrých oktaedrických kryštálov. Názov zaviedol Georgius Agricola v roku 1546.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Spinel má premenlivú farbu, môže byť biely, červený, fialový, modrý, hnedý až čierny, ale môže mať aj iné farby. Čierna alebo tmavozelená odroda spinelu bohatá na železo, ktoré sa viaže namiesto horčíka, sa nazýva pleonast, ceylonit alebo chlorospinel. Tmavohnedá odroda bohatá na železo sa označuje picotit. Modrá odroda bohatá na zinok je gahnospinel[1]. Okrem Fe2+ je častou prímesou aj Zn a Mn2+. Namiesto hliníka môže byť do kryštálovej mriežky naviazané Fe3+ alebo Cr. Varieta bohatá na chróm sa označuje ako chrómspinel a je prechodným tuhým roztokom k chromitu[2]. Kryštály spinelu sú obvykle oktaédrické, niekedy pozrastané, nachádzajú sa aj v zrnitých a masívnych agregátoch. Tvrdosťou zodpovedá topásu (8 podľa Mohsovej stupnice). Patrí medzi opakné minerály, v polarizovanom svetle je stále zhasnutý. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[3] Dôležitou vlastnosťou je aj vysoká teplota tavenia.
Niektoré mineralogicky cenené odrody iných minerálov, hlavne granátov sú mylne označované ako spinely[1].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Je akcesorickou zložkou ultrabázických a bázických vyvretých hornín, napr. bazaltov a peridotitov, ale aj niektorých pegmatitov. Vo väčšom množstve sa vyskytuje s olivínom, na hliník bohatým pyroxénom vo vrchnom plášti. Vzniká tiež kontaktnou metamorfózou karbonátov alebo ílovitých hornín s nízkym obsahom SiO2. Bežný je preto v erlánoch, skarnoch a kontaktných rohovcoch. Asociuje s flogopitom, pyrotitom, chondroditom a grafitom, tiež korundom a sillimanitom. Nachádza sa aj v niektorých regionálne metamorfovaných horninách, napr. rulách.
Spinel bol pripravený aj synteticky a týmto spôsobom sa bežne vyrába.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Tvorí buď primárne vtrúseniny vo vyvretých, alebo premenených horninách, v ktorých vznikol, alebo sa nachádza ako ťažká frakcia v usadených horninách, ktoré vznikajú ich rozrušovaním. Môže byť preto hojný aj v náplavoch.
Lokality
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]Vodným tokom opracované kryštály pochádzajú z detrických nálezísk Ratnapura na Srí Lanke a v Mogoku v Mjanmarsku. Veľké kryštály boli nájdené v Aldanskom masív v Ruskej Jakutskej republike alebo v Anity v americkom štáte New York[4].
V Česku je známy z Třebívlic a Měrunic a inde.
Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku bol opísaný ako pleonast z oblasti doliny Úškrtová v Kohútove pri Hodruši-Hámroch, kde sa vyskytuje spolu s fassaitom[3].
Ekonomický význam
[upraviť | upraviť zdroj]Pekné kryštály sa používajú ako drahokamy. Väčšina drahých spinelov je červená iba malá časť modrá. Jeho trhová cena však zvyčajne nie je vysoká.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Manutchehr-Danai, M., 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg, 1034 s.
- ↑ a b Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b Pleonast (spinel) - MgAl2O4 [online]. mineraly.sk, [cit. 2011-01-02]. Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu.
- ↑ Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, 296 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spinel
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- www.mindat.org - spinel v mineralogickej databáze (po anglicky)