Preskočiť na obsah

Chromit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chromit
Fe²⁺Cr₂O₄
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaIV/B.01c (8.vyd.)
4.BB.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia4.BB.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia7.2.3.3 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaKubická sústava
Zoznam minerálov
Chromit na mindat.org
Chromit na Commons

Chromit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, oxid železa a chrómu (FeCr2O4). Patrí medzi spinely (spolu s magnetitom a hercynitom). Je jedným z minerálov kumulátových hornín v ultramafických intrúziách. Jediný rudný minerál chrómu.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Je hnedočiernej až čiernej farby, tvorí pevnú zrnitú hmotu, iba zriedka býva hrubokryštalický. Ojedinelé kryštály majú oktaédrický tvar. Obvykle tvorí zrnité agregáty alebo je celistvý. Je odolný, takže po mechanickom a chemickom zvetrávaní týchto hornín sa hromadí v riečnych náplavoch odkiaľ sa ťaží. Vryp chromitu je hnedý[1]. Môže obsahovať prímesy Mg, Mn, Zn, Al, Ti. Bežné je hlavne nahrádzanie Mg za Fe2+ a Al za Fe3+. Môže vytvárať tuhé roztoky s Mg-chromitom[2].

Vzniká v ultrabázických hlbinných horninách bohatých na olivín (peridotity, dunity). Formoval sa počas primárnej magmatickej diferenciacie vo fáze skorej olivínovej a chromito-spinelovej kryštálovej frakcionácie bázickej taveniny. Chromit, ktorý sa nachádza v ofiolitoch, vznikol ako masa roztrúsená v podobe chromo-spinelových šošoviek obklopených dunitom alebo ako masa roztrúsených vrstiev v dunite na podloží kôrového profilu. Chromit môže byť súčasťou spodných častí zvrstvených magmatických komplexov. Vytvára polohy v dunitových kumulátoch, ktoré môžu prechádzať do ortopyroxenitov a harzburgitových vrstiev.

Ložiská masívneho chromitu sa vyskytujú ako šošovky alebo vrstvy v peridotitoch a ďalších ultrabázických horninách. Nachádza sa tiež v serpentinitoch, ktoré vznikli ich zvetrávaním[1]. Môže sa vyskytovať aj v meteoritoch.

Poznávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Je slabo magnetický a nerozpustný v kyselinách. Netaví sa pod dúchavkou. V odrazovom mikroskope má sivo bielu farbu s hnedastým odtieňom[1]. Od podobných minerálov ho možno odlíšiť podľa typického polokovového lesku[2].

Najvýznamnejšie výskyty chromitu sú viazané na zvrstvené magmatické komplexy ako je Bushveldský komplex v JAR, Great Dyke v Zimbabwe, Skaegårdská intrúzia v Grónsku alebo komplex Stillwater v americkej Montane. Ďalšie ložiská, viazané hlavne na ofiolity sa nachádzajú na Kube, v Albánsku, na Cypre a inde. V Česku možno nájsť chromit v okolí Křemže a Drahotína.

Na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Chromit možno nájsť na viacerých lokalitách v Slovenskom rudohorí (Bohúňovo, Jaklovce, Jasov, Rudník, Dobšiná, Držkovce, Sedlice, Danková)[1]. Ide o malé vtrúsené zhluky v serpentinitoch[3].

Ekonomický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedinou hospodársky významnou rudou chrómu (chrómová oceľ, zliatiny, pochrómovanie). Ako rudy sú vhodné iba odrody s vyšším obsahom chrómu. Chudobnejšie chromity sa môžu používať na výrobu ohňovzdorných materiálov[3].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d http://www.mineraly.sk - Chromit (Online) prístup: 5.11.2008
  2. a b Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 425

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chromit

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]