Skarn
| Skarn | |
 Skarn s wollastonitom a diopsidom. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit, kremeň, granáty, pyroxény, skapolit, wollastonit, amfiboly, epidot |
| Akcesórie | magnetit, titanit, ilmenit |
| Vlastnosti | |
| Farba | zelená, červená, hnedá, sivá, až čierna |
Skarn je premenená hornina obsahujúca Ca-silikáty (najmä granát a pyroxén), ktoré vznikali metasomatózou za zvýšených teplôt počas kontaktnej alebo regionálnej metamorfózy najčastejšie na kontaktoch magmatickej intrúzie s karbonátmi, zriedkavo i silikátmi[1]. Skarny sú významným zdrojom niektorých prvkov.
Označenie skarn, pôvodne švédsky banícky termín do odbornej literatúry zaviedol v roku 1911 V.M. Goldschmidt[2].
Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]
Skarny sa rozdeľujú podľa minerálneho zloženia ale i podľa postavenia voči intrúzii. V okolí intrúzie vznikajú exoskarny, zatiaľ čo v nej samotnej vznikajú endoskarny. Reakčné skarny alebo taktity vznikajú na styku silikátových a karbonátových hornín, patria k nim i ekonomicky významné Fe-skarny. Podobne sa na základe chemického a minerálneho zloženia vyčleňujú Ca-skarny (pôvodne vápence) a Mg-skarny (pôvodne dolomity). Infiltračné skarny vznikajú na kontakte granitoidnej intrúzie a karbonátov v dôsledku veľkého kontrastu chemického zloženia oboch hornín, čo má za následok tzv. bimetasomatózu, teda obojstrannú difúziu prvkov v roztokoch za vzniku vápenato-silikátových minerálov[3].
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Skarny najčastejšie vznikajú na kontakte karbonátov (vápence a dolomity) s granitoidnými intrúziami, ale v širšom ponímaní sa do tejto skupiny hornín zaraďujú aj vápenato-silikátové horniny v inej geologickej situácii, preto nie je pojem skarn genetický ale viac paragenetický[1]. Paragenéza charakterizuje určitú asociáciu minerálov.
Metasomatóza je proces, pri ktorom v dôsledku prínosu horúcich fluíd, najmä magmatického, ale aj metamorfného, meteorického (zrážková voda) ale aj morského pôvodu, dochádza k prínosu minerálnych látok do pôvodnej horniny. Tá následne mení svoje zloženie. V rôznom geologickom prostredí tak môže dôjsť vzniku hornín veľmi odlišného minerálneho zloženia a vlastností. V okolí intrúzií vznikajú v dôsledku pohybu fluíd špecifické zóny: smerom od plutónu sú to granátovo-pyroxénová zóna (spočiatku s prevahou granátu, ďalej od intrúzie s prevahou pyroxénov), neskôr wollastonitová zóna až hornina postupne prechádza do mramoru.
Minerálne zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Sú to silikátové horniny, ktoré vznikali premenou uhličitanov, ktoré sú v ich štruktúre stále prítomné. Skarn vzniká reakciou medzi uhličitanmi a roztokmi minerálov, ktoré boli uvolnené z tuhnúcej magmy. Granátoovo-pyroxénové skarny (Ca-skarny) sú často takmer monominerálne[4]. Tvoria ich najmä silikáty bohaté na Mg, Ca alebo Fe, sú to napríklad granáty ako andradid a grosulár. Spomedzi pyroxénov sa obvykle o hedenbergit alebo diopsid. V tomto type skarnov možno nájsť aj amfoboly, vezuvián, wollastonit, epidot a mnohé iné minerály ako kremeň, kalcit, magnezit, pyrit, chalkopyrit, sfalerit a molybdenit. Mg-skarny môžu okrem predošlých obsahovať aj forsterit, spinel, flogopit, humit či ludwigit. Silikátové skarny sa od vápenatých skarnov líšia najmä prítomnosťou skapolitu[3].
Najčastejšie majú zelenú alebo červenú farbu. Výnimkou však nie sú ani šedé, hnedé, čierne alebo svetlé variety.
Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]
Skarn býva veľmi často významným zdrojom rôznych kovov, ako napríklad medi, železa, molybdénu, wolfrámu, zlata, olova, cínu a zinku. V skarnoch najčastejšie vzniká magnetitová mineralizácia, neskôr sa môže objaviť i ďalšie, hlavne sulfidy. Ložiská tohto typu sú označované ako kontaktne-metasomatické, kontaktne-pneumatolické alebo pyrometasomatické[1].
Predpokladá sa, že železné a zlatonosné skarny vznikli pôsobením mafických alebo intermediárnych intrúzií, pravdepodobne plášťového pôvodu. Medené, olovené, zinkové a wolfrámové ložiská tohto typu boli viazané na niektoré typy granitoidných masívov I-typu, zatiaľ čo molybdénové a cínové zrudnenie vznikalo pôsobením magmy vzniknutej anatexiou sedimentov (S-typ).
Ložiská a výskyty vo svete[upraviť | upraviť zdroj]
Skarny tvoria významné ložiskové akumulácie rôznych druhov surovín. Veľký význam v minulosti mali Fe-skarny, ktoré boli často dobývané v Európe vďaka svojej vhodnej pozícií. Dnes sú tieto ložiská ťažené napríklad na v Rusku na Urale (Magnitnaja Gora), v USA (Iron Spring, Iron Mountain) a Rumunsku (Ocna de Fer). Veľmi významné sú tiež skarnové ložiská wolfrámu, ktoré tvoria väčšinu svetových zásob tohto kovu, sú to napríklad King Island Mine v Tazmánii alebo kanadské ložisko MacTung. Ekonomicky nevýznamné výskyty skarnov sú známe aj z mnohých lokalít po celom svete.
V Česku prevládajú Fe-skarny (Malešov, Vlastějovice, Přísečnice, Měděnec) nad Ca-skarnami (Žulová, Jáchymov) a Mg-skarnami (Borovina pri Třebíči).
Ložiská a výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina skarnov na Slovensku je viazaná na neovulkanity. Fe-skarny sú známe napríklad z lokalít Vyhne-Klokoč, Tisovec, alebo Hodruša-Hámre. Cu-Pb-Zn skarny boli objavené na lokalite Zlatno[1].
Zriedkavejšie výskyty Ca-skarnov sú známe z modranského masívu Malých Karpát z okolia Dubovej a Modry-Harmónie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 246
- ↑ http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup 28.12.2008
- ↑ a b Oružinský, V., 1993: Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 127 s.
- ↑ Putiš, M.: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skarn na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skarn
