Bazilika svätého Remigia

Svetové dedičstvo UNESCO

Cathedral of Notre-Dame, Former Abbey of Saint-Rémi and Palace of Tau, Reims*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Bazilika svätého Remigia
Štát	Francúzsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, vi
Identifikačné č.	601
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	49°15′12″S 4°1′58″V
História zápisu
Zápis	1991  (15. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Benediktínske Opátstvo v Remeši s bazilikou svätého Remigia stojí na juhovýchodnej strane historického mesta Reims, asi 1,5 km od katedrály, a je spojené so začiatkami kresťanstva vo Francúzsku.

Dejiny

Opátstvo bolo založené okolo roku 790 za arcibiskupa Tilpina na hrobe svätého Remigia († 533). Remešský biskup Remigius (francúzsky Rémi) pravdepodobne v roku 496, po bitke pri Tolbiacu, pokrstil franského kráľa Chlodovika I. s jeho bojovníkmi a začal tak obrat Frankov ku kresťanstvu a tým i budovanie neskoršieho Francúzska. V opátstve sa nachádzala Svätá ampula s korunovačným olejom a bolo sídlom rádu svätej Ampule.

Kláštor, ktorý stál na antickom pohrebisku mimo mestských hradieb, bol v roku 930 opevnený na obranu proti Normanom a Maďarom. Od roku 945 sa pripojil k reformnému hnutiu z Cluny. V roku 1049 vysvätil pápež Lev IX. nový kostol, ktorý 1098 vyhorel a bol potom v 12. storočí obnovený a rozšírený. Loď kostola bola rozšírená smerom na západ o dve gotické polia, bočné múry zosilnené opornými piliermi a drevený strop nahradený klenbou. Z tejto doby pochádzajú i farebné okná v chóre. V 16. storočí bol prestavaný južný portál a v chóre postavené renesančné stĺporadie.

Kláštorné budovy boli prestavané v 17. a 18. storočí, kapitulná sieň a chodby v prízemí však zostali zachované. Za revolúcie v roku 1792 boli mnísi vyhnaní, kostol však zostal nepoškodený a používal sa ako farský. V 19. storočí bol kostol opravený a dostavaná severná veža. 1. augusta 1918 bol kostol ťažko poškodený nemeckou delostreľbou, zničené vnútorné zariadenie i cenný organ. Opravy trvali celé 20. storočie.

Opis

Interiér baziliky St-Rémi

Kostol o dĺžke 126 m má pôdorys trojloďovej baziliky, s chórovou ochodzou a vencom kaplniek. Mohutné západné priečelie má dve veže (výška 56 m), ľavá (severná) veža bola dostavaná v 19. storočí. Najstaršou zachovanou časťou stavby je románska loď s krížením. Chór je z 12. storočia, rovnako ako farebné okná, gotická klenba v lodi, vonkajší oporný systém a posledné dve polia so západným priečelím pochádzajú z 13. storočia. Výška klenby v lodi je 26 m.

V chóre je renesančná kolonáda (stĺporadie) a pamätník svätého Remigia a tu pochovaných franských a francúzskych kráľov. Na stene severnej lode blízko kríženia je zachovaný zvyšok ozdobne kamennej dlažby z 13. storočia, pôvodne z chóru, s biblickými výjavmi. Kresby sú urobené ako olovené výplne v kameni. Vnútorné zariadenie kostola bolo väčšinou zničené, zachovala sa však rada cenných kamenných plastík a sôch. Nový organ bol dokončený v roku 2000.

Pre veľkú historickou hodnotu bolo opátstvo spoločne s remešskou katedrálou a Palácom Tau zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Okná v bazilike (12. storočie)

• 
  Prorok Micheáš
• 
  Arcibiskup
• 
  Prorok Izaiáš
• 
  Prorok Ozeáš

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Remigia

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Archivované 2009-08-16 na Wayback Machine
• Fotografie a pôdorysy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bazilika sv. Remigia (Remeš) na českej Wikipédii.

Francúzsky portál