Biela lávka
| Biela lávka | |
| sedlo | |
 zľava Biela lávka, Zbojnícka kopa, Zbojnícke vrátka, Zbojnícke veže, Zbojnícke sedlo a Malý Ľadový štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 286 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′21″S 20°10′43″V / 49,189083°S 20,178667°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Biela lávka | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biela lávka (poľ. Biała Ławka, nem. Weiße Bank, maď. Fehérpad) je široké sedlo medzi Malou zbojníckou vežou a Ostrým štítom vo Vysokých Tatrách. Je to najhlbšia depresia hlavného hrebeňa Vysokých Tatier medzi Ostrým štítom a Širokou vežou. Pod jeho strmými zrázmi sa na juhu nachádza Veľká Studená dolina a na severe Javorová dolina.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Meno ovplyvnila farba vodou vymletých suťových lavíc zo strany Veľkej Studenej doliny. Rovnaký význam, majú poľské, nemecké a maďarské názvy.[1]
Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]
- V lete: Karol Englisch, Antonina Englischowa a Ján Hunsdorfer st. 30. júla 1900
- V zime: Alfred Grosz a Gyula Komarnicki 23. mája 1911
- Horskí vodcovia (okrem iných Klemens Bachleda a Jędrzej Obrochta) vystúpili na Bielu lávku už okolo roku 1870
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Do sedla nevedie turistická značka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biała Ławka na poľskej Wikipédii.