Biskupská konferencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Biskupská konferencia je zbor katolíckych biskupov daného štátu alebo špecifického územia. Podľa kánonického práva (kán. 449 CIC) má právnu subjektivitu [1]. Biskupskú konferenciu zriaďuje pápež v danej krajine, ak si to okolnosti nevyžadujú, aby bola zriadená v inej oblasti (časť krajiny alebo niekoľko krajín).

Vo východných katolíckych cirkvách je existencia podobnej inštitúcie (tzv. Rada hierarchov) upravená vnútroštátnym právom jednotlivých cirkví sui iuris.

Územne býva biskupská konferencia vymedzená zvyčajne na územie štátu. Niektoré biskupské konferencie sú vymedzené pre určitú oblasť, zahŕňajúcu väčší počet štátov. Dôvodom je zvyčajne nízky počet katolíckych veriacich alebo biskupov v danej krajine.

Príkladom biskupských konferencií združujúcich viacero krajín sú napríklad Škandinávska biskupská konferencia [2] (združujúca biskupov severských krajín), Konferencia biskupov Antíl [3], Pacifická biskupská konferencia a podobne. Kým existovalo Česko-Slovensko, bola katolícka cirkev na jeho území reprezentovaná Česko-slovenskou biskupskou konferenciou.

Biskupská konferencia zahŕňa nielen rímskokatolíckych biskupov pôsobiacich na danom území, ale aj biskupov ostatných cirkví zjednotených s Rímom. Napríklad na Slovensku sú súčasťou Konferencie biskupov Slovenska nielen biskupi rímskokatolíckej ale aj gréckokatolíckej cirkvi. Takisto v Českej republike sú preto členmi Českej biskupskej konferencie aj biskupi pôsobiaci v apoštolskom gréckokatolíckom exarcháte.

Je potrebné rozlišovať biskupské konferencie od synód cirkvi alebo rád hierarchov [4]. Každý biskup môže byť členom aj viacerých nezávislých zoskupení. Napríklad kanadský biskup Marián Andrej Pacák je členom rady hierarchov na Slovensku (keďže patrí do slovenskej gréckokatolícej cirkvi sui iuris), no je členom Kanadskej biskupskej konferencie (keďže eparchia sa nachádza na území Kanady).

Cieľom biskupskej konferencie je radiť sa o dôležitých otázkach vedenia cirkvi, duchovnej správe, správe liturgických slávení [5] a zastupovať katolícku cirkev na danom území (napr. pred štátom). Biskupská konferencia sa schádza niekoľkokrát do roka. Okrem diecéznych biskupov sa na väčšine biskupských konferencií zúčastňujú aj všetci úradníci, diecézni správcovia a pomocní biskupi.

História a základy[upraviť | upraviť zdroj]

Biskupské konferencie existovali v neformálnej podobe už od dávnych čias. Potreba pravidelných konzultácií a koordinácie činností biskupov priľahlých regiónov sa uskutočňovali a realizovali prostredníctvom miestnych synód a koncilov.

V súčasnej podobe boli biskupské konferencie zriadené až v dokumente Druhého vatikánskeho koncilu Christus Dominus[6], ktorý uviedol do praxe Pavol VI. v svojom motu proprio Ecclesiae Sanctae. Ich povinnosti a legislatívny rámec stanovuje Kódex kánonického práva, v kánonoch 447-459.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biskupská konference na českej Wikipédii.