Bitka pri Veľkých Vozokanoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bitka pri Veľkých Vozokanoch
Súčasť Osmansko-habsburské vojny
Leonard - panoramio.jpg
Pamätník bitky
Dátum 26.-27. august 1652
Miesto pri Veľkých Vozokanoch
Výsledok zničenie osmanskej drancovacej výpravy
Protivníci
Uhorsko Osmanská ríša
Velitelia
Adam Forgáč
Ladislav Esterházi
František Esterházi
Žigmund Esterházi
plk. Walter
Mikuláš Pálfi
Mikuláš Nadaný
Tomáš Esterházi
Gašpar Esterházi
Kara Mustafa
Hatuchan
Aga Omar †
Aga Hussein †
Sila
1 260 vojakov
stovky sedliakov
4 300 vojakov
Straty
48 – 72 800

Bitka pri Veľkých Vozokanoch je významné stretnutie protitureckých vojen, ktoré prebehlo 26.-27. augusta 1652 medzi obcami Veľké Vozokany a Malé Vozokany. Spojené sily mocných uhorských rodov Forgáčovcov a Esterháziovcov, posádok priľahlých hradov a miestnych sedliakov v nej rozdrvili tureckú koristnícku výpravu vedenú vezírom Karom Mustafom, veliteľom posádky v Ostrihome. Na mieste bitky, v ktorej padli štyria prední synovia rodu Esterházy, sa nachádza veľkolepý pomník.[1]

Situácia pred bitkou[upraviť | upraviť kód]

Turecké oddiely v auguste 1652 vyrazili rabovať horné Uhorsko, aby si tak zabezpečili zásoby na zimu. Turci, prevažne z Ostrihomu, Budína a Solnoku, prekročili Dunaj a smerovali k pevnosti Nové Zámky. Veliteľ pevnosti a generál obrany banských miest Pohronia, gróf Adam Forgáč, ich útok odrazil. Turci preto pokračovali popri toku Nitry ku Vrábľom. Tu stála pevnosť, strážiaca most cez rieku Žitavu. Kapitánovi Mikulášovi Nadanému sa nepodarilo ubrániť a tak boli Turci schopní prekročiť Žitavu a postupovali na sever cez Topoľčianky až ku Oslanom. Cestou rabovali majetky Forgáčovcov a Oponickovcov.[2]

Adam Forgáč z Nových Zámkov povolal proti rabujúcim Turkom ako posily vojenské posádky z vrábeľskej a levickej pevnosti. Forgáčovi, Nadanému a Žigmundovi Esterházimu prišli na pomoc tiež vojaci z pevnosti Balážske Ďarmoty a Pápy.[2] Forgáč správne predpokladal, že turecké vojsko sa bude vracať cestou cez Veľké Vozokany, ktorá spájala Požitavie a Pohronie. Uhorské sily z regiónu sa zoskupili v priestore medzi Tesárskymi Mlyňanmi a Veľkými Vozokanmi, aby Turkom zahradili cestu.[3] Forgáč sa rozhodol pri Veľkých Vozokanoch na rozsiahlom poli vybudovať vozovú hradbu. O pomoc požiadal šľachtickú rodinu Esterháziovcov – na bitevné pole dorazili Ladislav, František, Tomáš, Gašpar, Ján, Žigmund, Mikuláš a Alexander.[2]

Bojujúce strany[upraviť | upraviť kód]

Vojsko Uhorska tvorili prevažne vojaci lojálni rodom Forgáč a Esterházi. Žigmund Esterházi prišiel z pevnosti Nové Zámky so 745 mužmi spolu s plukovníkom Walterom. Prišli aj posádky pevností Vráble a Levice. Na druhý deň bitky sa do nej zapojili tiež sedliaci zo 16 obcí Požitavia.[2] Spolu mala kresťanská armáda približne 1 300 vojakov a niekoľko stoviek sedliakov, radových vojakov teda mala iba tretinu oproti druhej strane.

Turecká strana mala k dispozícii asi 4 000 vojakov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PODSTUPKA, Peter. Lev stráži mŕtvych grófov [online]. Hospodárske noviny, 16.7.2010, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  2. a b c d e TRUBÍNI, Ľuboš. Vozokanská bitka (1. časť) [online]. Žitava.sk, 11.5.2010, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  3. ŽIAK, Jozef. Bitka pri Veľkých Kostoľanoch [online]. Šľachta, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]