Bombardovanie Košíc 26. júna 1941

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bombardovanie Košíc 26. júna 1941

Odstraňovanie škôd po zhodení bômb
ŠtátMaďarské kráľovstvo
MiestoKošice
Druh udalostibombardovanie
Dátum26. jún 1941
Čas13:07[1]
Usmrtených osôb32[2]
Zranených osôb285[2]
Súradnice48°43′20″S 21°15′05″V / 48,7221°S 21,2515°V / 48.7221; 21.2515Súradnice: 48°43′20″S 21°15′05″V / 48,7221°S 21,2515°V / 48.7221; 21.2515
Trasa a miesta zhodenia bômb
Trasa a miesta zhodenia bômb
Logo Wikimedia Commons Multimediálne súbory na Wikimedia Commons
Jeden zo zničených domov
Zničená budova pošty v Košiciach
Časť zbombardovanej budovy pošty
Časť zbombardovanej budovy pošty
Budova pošty v súčasnosti
Pamätná tabuľa umiestnená na budove pošty (26. jún 2009)

Bombardovanie Košíc 26. júna 1941 (maď. Kassa bombázása) bol letecký nálet dodnes spoľahlivo neidentifikovaných lietadiel na Košice počas druhej svetovej vojny.[3][4] Mesto bolo vtedy okupované Maďarskom, ktoré na základe tohto útoku vyhlásilo nasledujúci deň (27. júna 1941) vojnu Sovietskemu zväzu. Útok vykonali tri lietadlá podľa vzhľadu sovietskej výroby, desiatky osôb bolo zabitých či zranených a došlo aj k viacerým hmotným škodám. Útočníka sa dodnes nepodarilo identifikovať. Podľa sovietskej verzie išlo o zastrený nemecký útok s použitím sovietskych lietadiel, ukoristených Nemcami pri nemeckom útoku na ZSSR, s cieľom vtiahnuť Maďarsko do vojny so Sovietskym zväzom. Podľa inej verzie išlo o sovietsky útok, ktorý ale smeroval proti Slovensku, ktoré už vojnu Sovietskemu zväzu v tej dobe vyhlásilo.

Dianie po útoku a teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko hodín po útoku, maďarský kabinet "prešiel uznesením, v ktorom vyzýval vyhlásenie o existencii stavu vojny medzi Maďarskom a ZSSR."[5] Miestni vojenskí vyšetrovatelia v tom čase verili, že útočníci boli Sovieti, no skutočná identita útočiaceho národa nebola nikdy odhalená.[5] Úradné vysvetlenie preferované sovietskymi historikmi malo myšlienku popredného útoku Nemecka, aby vyprovokovalo Maďarsko do útoku na Sovietsky zväz, použitím sovietských lietadiel zachytených na Nemeckom dobytých letiskách. Ďalšou možnosťou je, že sovietsky bombardéri si pomýlili Košice s neďalekým Prešovom v prvej Slovenskej republike, ktorá už bola vo vojne so Sovietskym zväzom. Kapitán Ádám Krúdy, veliteľom Košického vojenského letectva, v jeho oficiálnej správe identifikoval útočné bombardéry ako nemecké Heinkel He 111, ale bolo nariadené, aby sa o tom mlčalo. Ďalším problémom s nemeckou teóriou sprisahania bola skutočnosť, že nemecké lietadlá nemali držiaky na bomby schopné poňať sovietske bomby. Dreisziger tvrdí: "zdá sa, že bomby, ktoré spadli na Košice, boli 100 kilogramové bomby, zatiaľ čo štandardné zásoby Luftwaffe boli 50 a 250 kg bomby."[6] Počas Norimberského procesu, ZSSR predostrelo vyjadrenie maďarského Majora generála Istvána Újszászyho. Podľa svedectva, "Košické sprisahanie bolo uskutočnené nemeckými a maďarskými dôstojníkmi, ktorí pilotovali nemecké lietadlá s ruskými označeniami". Táto teória bola zavedená, pretože zistil, že po bombardovaní Košíc sa určití dôstojníci správali podozrivo, ale nie kvôli konkrétnym dôkazom. Dôveryhodnosť jeho svedectva je menej cenená, kvôli povahe jeho vypočúvania, počas ktorého mohol byť pod nátlakom.[5][7]

Vo svojich spomienkach, admirál Miklós Horthy, Maďarská hlava štátu v medzivojnovom období, uviedol, že vstup Maďarska do druhej svetovej vojny bol vyvolaný "nahratým" bombardovaním Košíc, ktoré vykonali nemeckí piloti. Za súčasť sprisahania taktiež obvinil Generála Henrika Wertha, maďarského náčelníka štábu.[7]

V roku 1942 bola vznikla teória o tom, že maďarský policajt, ubytovaný v dome v meste obsadenom Sovietskym zväzom, sa dozvedel, že jeho spolubývajúci bol Andrej Andele, český pilot sovietskeho letectva, otvorene priznal svoju účasť na bombardovaní Košíc.[8] Táto teória bola aktiež zamietnutá, kvôli tomu, že lietadlá, ktoré bombardovali Košice, boli dvojmotorové jednoplošníky. Sovietske letectvo tento druh lietadlá nemalo, ale malo dvojplošníky.[6] Na základe týchto informácií sa typ strojov použitých pri tomto útoku mohol pochádzať len od Nemcov. Ďalším faktorom, ktorý vyvracia túto teóriu je načasovanie samotných útokov. Na najzápadnejšie miesto Košíc údajne zaútočili krátko po 13:00 hod. Na základe dôkazov, ktoré priniesli Sovieti v Norimbergu, na najvýchodnejšie miesto bolo zaútočené okolo 12:30 hod. Touto skutočnosťou je dokázané, že útok prišiel z východu, zo smeru Sovietskeho zväzu, a nie zo západu, zo smeru Slovenska.[5]

Podľa moderných historikov Ivána Patakiho, Lászla Rozsosa a Gyula Sárhidaia, sovietske lietadlá napadli mesto Košice omylom, pričom sa zameriavali na nemeckú rozhlasovú stanicu v meste Prešov (Eperjes) na Slovensku, asi 30 kilometrov severne od Košíc. Všetky tri bombardéry sa zameriavali na kancelársku budovu pošty, ktorá mala na streche veľkú rádiovú anténu. Budovu zasiahlo 5 bômb.[9] Po uvoľnení všetkých 29 bômb, jedno z lietadiel zhodilo jednu bombu mimo mesto, ktorá nevybuchla. Bomba bola získaná a identifikovaná ako 105 kilogramová sovietska bomba. Podľa tohto vysvetlenia, Krúdy nesprávne identifikoval tri sovietske Tupolevy TB-3 za nemecké Heinkel He 111. Samotný návrh, že bola táto identifikácia "ututlaná" reprezentoval povojnovú komunistickú propagandu.

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe vyššie uvedeného, ​​najpravdepodobnejšie je bombardovanie Sovietskeho zväzu omylom. Avšak, priaznivci ani jednej z teórií nemali žiadny nevyvráteľný a jasný dôkaz akéhokoľvek variantu.[10]

Pamätná tabuľa[upraviť | upraviť zdroj]

Na počesť obetiam bombardovania slávnostne odhalili v Košiciach na rohu Poštovej a Moyzesovej ulice pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 68. výročia bombardovania Košíc počas 2. svetovej vojny. Autorom tabule je košický keramikár Zbyhnev Nišponský.[1][11]

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

Vojaci, ktorí zahunuli pri útoku:[12]

József Pócsi, Tengely Ferencet a Borisz Sándort boli ocenení maďarskými Medailami statočnosti (Magyar Vitézségi Érem).[13]

Zabití zamestnanci pošty:[14]

  • Hlub Istvánné, riaditeľ pošty Košice 1
  • Lajos Matzon I.,
  • Reményi István II.
  • Ferenc Takács II.
  • Vigh Pál II.
  • Zsigmond László, (zomrel 5. júla na následky obdržaných rán pri bombardovaní.)

Civilisti:[15][16][17]

  • Gavron József cipésztanuló
  • Dzedzina Mária tanuló
  • Jozefovics Mór
  • Ficseri Sándor
  • Grossmann Zsigmond
  • Lesch Béla
  • Lipták Ferencné
  • Puskás Ferenc
  • Singer Miksa
  • Seemann Elek
  • Szauber Józsefné
  • Tomkó Anna

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Človek s tým istým menom bol uvedený taktiež medzi poštármi, nejedná sa rovnakú osobu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOŠICE: Tabuľa pripomína záhadné bombardovanie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2009-06-27. Dostupné online [cit. 2021-03-15].
  2. a b ŠAJTAR, Jaroslav. Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války. Reflex (Praha: Czech News Center), 2016-06-27. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0862-6634. (po česky)
  3. BALASSA, Zoltán. História – Bombardovanie Košíc. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-08-15. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 1335-4418.
  4. Kto je zodpovedný za bombový útok na Košice v roku 1941? [online]. madari.sk, 2016-10-11, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online.
  5. a b c d Dreisziger 1972.
  6. a b Dreisziger 1983.
  7. a b Sakmyster 1983.
  8. BALASSA, Zoltán. HISTÓRIA – Bombardovanie Košíc. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-08-22. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 1335-4418.
  9. HALÁSZ, György. Memento 1941. Košice : Historická spoločnosť I. Henszlmanna, 2001. ISBN 80-967-800-5-0. S. 22. (slovensky, maďarsky)
  10. Romsics.
  11. Odhalili tabuľu obetiam bombardovania. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-06-27. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 1335-4418.
  12. Hadtörténeti Intézet és Múzeum / Vojenské archívy [online]. hadisir.hu, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online. (po maďarsky)
  13. Armádny vestník pre maďarské kráľovské obranné sily – Osobné veci. 6. september 1941 (1941/40. szám) 515.o. (po maďarsky)
  14. Magyar Posta,1. august 1941 443-444. o. (po maďarsky)
  15. Uj Magyarság, 1. júl 1941 – 7. old. (po maďarsky)
  16. 8 Órai Ujság, 30. júl 1941 (po maďarsky)
  17. Magyarság, 29. júl 1941 – 2. old. (po maďarsky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DREISZIGER, Nándor F.. New Twist to an Old Riddle: The Bombing of Kassa (Košice), June 26, 1941. Journal of Modern History, 1972, s. 232–42. DOI10.1086/240751.
  • DREISZIGER, Nándor F.. Contradictory Evidence Concerning Hungary's Declaration of War on the USSR in June 1941. Canadian Slavonic Papers, 1977, s. 481–88. DOI10.1080/00085006.1977.11091504.
  • DREISZIGER, Nándor F.. The Kassa Bombing: The Riddle of Ádám Krúdy. Hungarian Studies Review, 1983, s. 79–97. Dostupné online.
  • FENYŐ, Mario D.. The Allied Axis Armies and Stalingrad. Military Affairs, 1965, s. 57–72. DOI10.2307/1983962.
  • MACARTNEY, C. A.. October Fifteenth: A History of Modern Hungary, 1929–1945. Edinburgh : Edinburgh University Press, 1956–57.
  • MACARTNEY, C. A.. Hungary's Declaration of War on the U.S.S.R. in 1941. London : [s.n.], 1961. S. 153–65.
  • IVÁN, Pataki; LÁSZLÓ, Rozsos; GYULA, Sárhidai. Légi háború Magyarország fölött. Budapest : Zrínyi Katonai Kiadó, 1992.
  • SAKMYSTER, Thomas L.. Army Officers and Foreign Policy in Interwar Hungary, 1918–41. Journal of Contemporary History, 1975, s. 19–40. DOI10.1177/002200947501000102.
  • SAKMYSTER, Thomas L.. The Search for a Casus Belli and the Origins of the Kassa Bombing. Hungarian Studies Review, 1983, s. 53–65. Dostupné online.
  • WAGNER, Francis S.. Diplomatic Prelude to the Bombing of Kassa: Reflections and Recollections of a Former Diplomat. Hungarian Studies Review, 1983, s. 67–78. Dostupné online.
  • ROMSICS, Ignác. Magyarország hadba lép. BBC History, s. 22–28. ISSN 2062-5200. (po maďarsky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bombing of Kassa na anglickej Wikipédii a Kassa bombázása na maďarskej Wikipédii.