Preskočiť na obsah

Bonaventúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bonaventura)
Bonaventúra
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Bonaventúra
Erb Bonaventúra
Funkcie a tituly
Generálny minister Rádu menších bratov
12571274
Predchodca Ján z Parmy Girolamo Masci Nástupca
Biskup Albana
12731274
Predchodca Rodolphe de Chevriêres Bentivenga de Bentivengis Nástupca
Predchádzajúce funkcie
  • Biskup Yorku (1265 – 1266) (nebol ani vysvätený, nakoniec bolo jeho povolanie za biskupa zrušené)
Biografické údaje
Rodné menoGiovanni di Fidanza
Narodenie1221
Bagnoregio, provincia Viterbo, Latium, Pápežský štát
Úmrtie15. júl 1274 (52 – 53 rokov)
Lyon, Lyonnais, Druhé Burgundské kráľovstvo
Svätenia
CirkevKatolícka cirkev
Rehoľník
RehoľaFrantiškáni
Svätec
Kanonizácia14. apríl 1482
Rím
Sixtus IV.
Sviatok15. júl
V cirkváchKatolícka cirkev
AtribútyKardinálska čiapka, Cibórium, Eucharistia, Kardinál vo františkánskom habite zvyčajne čítajúc alebo píšuc
Odkazy
Bonaventúra na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Bonaventúra

Svätý Bonaventúra[1] alebo Bonaventura[2] z Bagnoregia, rod. Giovanni di Fidanza, (* 1217/1221 – † 15. júl 1274, Lyon) bol taliansky filozof, scholastik a františkánsky teológ.

Narodil sa v strednom Taliansku, mestečko Bagnoreia. Študoval na parížskej univerzite, kde bol neskôr profesorom. Ako 25 ročný vstúpil do fraktiškánskeho rádu kde prijal meno Bonaventúra. Od 1257 generál františkánskeho rádu – siedmy nástupca sv. Františka z Assisi v úrade generálneho ministra rádu. Bol vymenovaný za biskupa pre diecézu Albano, na konci života menovaný za kardinála. Mal zásluhu na príprave Lyonského cirkevného koncilu, počas jeho zasadania umrel. Kanonizovaný roku 1482. Roku 1587 bol vyhlásený za cirkevného otca.

Na rozdiel od svojho súčasníka Tomáša Akvinského, ktorý syntetizoval kresťanskú teológiu a aristotelizmus, obhajoval augustínovskú teológiu.

Teória poznania Bonaventúru vychádza z novoplatonizmu a je preniknutá mystikou: pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba.

V spore o univerzálie zastával Bonaventúra stanovisko realizmu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bonaventúra. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Zväzok I A – K. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 72.
  2. Bonaventura. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 207.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • "15. júl : Sv. BONAVENTÚRA, biskup a učiteľ Cirkvi." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 21. ISBN 978-80-7162-679-4

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bonaventúra

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.