Borovica pancierová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Borovica pancierová
Borovica Heldreichova
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pinus heldreichii
H. Christ, 1863
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Borovica pancierová (staršie: borovica Heldreichova; lat. Pinus heldreichii) je európska borovica, rastúca v horských polohách predovšetkým na vápencoch na Balkáne, kde sa strieda s borovicou balkánskou, ktorá tu rastie na žule.

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pinus leucodermis Antoine (1864)
  • Pinus heldreicheii var. leucodermis

Pod názvom Pinus leucodermis sa uvádza veľmi často, niektorými (aj súčasnými) dendrológmi sú dokonca uvádzané v systematike oba názvy pre dva odlišné druhy borovíc.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Strom podobný borovici čiernej, až 35 m vysoký, rozvetvený až k zemi.

Koruna kužeľovitá, borka tenká, popolavá, dole hranato šupinovitá.

Vetvy a letorasty sú sivohnedé, letorasty sú na rozdiel od podobnej borovice čiernej srienistá.

Pupene pozdĺžne vajcovité, sivo-belavé s bielymi špičkami, bez živice.

Ihlice po 2, dlhé 4 – 9 cm, štetkovité na konci vetvičiek, tuhé, lesklo zelené.

Šišky jednotlivé, vajcovité, 7 – 8 x 2,5 cm, nezrelé tmavo fialové, zrelé hnedé.

Semená okrídlené, elipsovité, 6 – 7 mm veľké.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Na balkánskom polostrove, v Bulharsku, Taliansku, a Turecku, ale ťažisko jej výskytu je predovšetkým v Albánsku. Rastie v nadmorských výškach 1 200 – 2 200 m n. m. na vápencových a dolomitových pohoriach.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Je výrazne viazaná na vápencové podložie a neznáša kyslé pôdy.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

na území Slovenska je vyhľadávanou okrasnou drevinou, pretože sa v niektorých lokalitách (na kyslých pôdach) obťažne pestuje.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borovice Heldreichova na českej Wikipédii.