Bukayo Saka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bukayo Saka
Saka v drese Anglicka v roku 2022
Saka v drese Anglicka v roku 2022
Osobné údaje
Celé meno Bukayo Ayoyinka Temidayo Saka
Dátum narodenia 5. september 2001 (22 rokov)
Miesto narodenia Ealing, Anglicko
Výška 178 cm
Pozícia pravý krídelník
Klubové informácie
Súčasný klub Arsenal
Číslo 7
Mládežnícke kluby
0
2008–2018 		Watford
Arsenal
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
2018– Arsenal 14200(35)   
Národné mužstvo
2016–2017
2017–2018
2018
2018–2019
2020
2020– 		Anglicko Anglicko U16
Anglicko Anglicko U17
Anglicko Anglicko U18
Anglicko Anglicko U19
Anglicko Anglicko U21
Anglicko Anglicko 		00600(1)
00900(1)
00500(1)
01000(4)
00100(0)
0300(11)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .

Bukayo Ayoyinka Temidayo Saka (*5. september 2001, Ealing, Anglicko) je anglický profesionálny futbalista, ktorý hrá ako pravý krídelník za Arsenal a anglický národný tím. Je považovaný za jedného z najlepších mladých hráčov na svete.[1][2][3][4][5][6]

Saka už od začiatku svojej profesionálnej seniorskej kariéry hrá za Arsenal. S klubom vyhral FA Cup a dva FA Community Shields. Postupne sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších hráčov Arsenalu.[7] Po skončení sezón 2020/21 a 2021/22 bol vymenovaný za hráča sezóny Arsenalu.

Saka reprezentoval Anglicko na rôznych mládežníckych úrovniach predtým, ako v októbri 2020 debutoval za seniorský tím. Bol súčasťou kádra Anglicka na Majstrovstvách Európy v roku 2020, kde Anglicko skončilo ako druhé, a na Majstrovstvách sveta vo futbale 2022.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bukayo Ayoyinka Temidayo Saka[8] sa narodil 5. septembra 2001[9] v Ealingu. Jeho rodičia emigrovali do Londýna z Nigérie ako ekonomickí migranti.[10] Pred príchodom do Arsenalu hrával mládežnícky futbal za miestny klub Greenford Celtic.[11] V rozhovore uviedol dôležitosť svojho otca Yomiho v jeho futbalovej kariére: "Je pre mňa obrovskou inšpiráciou. Odkedy som bol mladý, vždy ma držal pri zemi, udržiaval ma pokorným."[12]

Klubová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Ako dieťa hral za mládežnícky klub Watfordu[13] ale keď mal sedem rokov pripojil sa k akadémii Arsenalu Hale End.

V rozhovore v roku 2020 tréner Arsenalu U16 Trevor Bumstead uviedol; "Bukayo vždy vynikal v mladších tímoch. Bol fantastický v rozhodovaní sa. Vedel, kedy zaútočiť a kedy prihrať. Mal vynikajúce fyzické vlastnosti a skutočne dobrý charakter a osobnosť."

Keď mal 17 rokov dostal od Arsenalu profesionálnu zmluvu a postúpil do tímu do 23 rokov.[14]

29. novembra 2018 debutoval v seniorskom tíme Arsenalu v zápase Európskej ligy UEFA proti Vorskla Poltava, kde nastúpil ako náhradník na 68. minútu za Aarona Ramseyho.[15] 13. decembra absolvoval svoj prvý úplný domáci debut za Arsenal v zápase Európskej ligy proti Karabachu.[16] 1. januára 2019 debutoval Saka v Premier League víťazstvom 4:1 proti Fulhamu po tom, čo v 83. minúte nastúpil za Alexa Iwobiho.[17] Stal sa prvým hráčom narodeným v roku 2001, ktorý nastúpil na zápas Premier League.[18] Vo finále Európskej ligy UEFA 2019, v ktorom Arsenal prehral 4:1 s Chelsea bol na lavičke nahradníkov. Do zápasu nezasiahol. Získal striebornú medailu.[19]

2019/2020: Vzostup a víťazstvo v FA Cupe[upraviť | upraviť zdroj]

Saka strelil svoj prvý gól 19. septembra, keď sa strelecky presadil proti nemeckému tímu Eintracht Frankfurt v zápase Európskej ligy. V zápase pridal taktiež 2 asistencie. Zápas sa skončil výhrou 3–0.[20] Saka bol za svoje usilovný výkon odmenený prvým štartom v základnej zostave v Premier League. Arsenal zápas vyhral 3:2 s Aston Villou. Následne zaznamenal asistenciu pre Pierra-Emericka Aubameyanga, čím Arsenalu pomohol pri remíze 1:1 na Old Trafford proti Manchestru United.[21]

Po zraneniach Seada Kolašinaca a Kierana Tierneyho sa Saka začal etablovať ako stálica prvého tímu Arsenalu na pozícii ľavého obrancu. 27. januára 2020 strelil úvodný gól pri víťazstve Arsenalu vo štvrtom kole FA Cupu 2:1 na ihrisku AFC Bournemouth. Takisto sa podieľal na asistencií pri druhom góle, ktorý strelil Eddie Nketiah.[22] Po dvojtýždňovej reprezentačnej prestávke zaznamenal svoj návrat do akcie doma s Newcastle United asistenciou na gólNicolaovi Pépému.[23] Saka v tejto sezóne dosiahol dvojciferný počet asistencií po tom ako prihral Nketiahovi na gól pri vzrušujúcom domácom víťazstve 3:2 proti Evertonu.[24]

1. júla 2020 podpísal novú dlhodobú zmluvu s Arsenalom.[25] Hlavný tréner Mikel Arteta pochválil Saku a povedal: "Myslím si, že reprezentuje všetky hodnoty, ktoré tento futbalový klub predstavuje. Prešiel akadémiou a získal si rešpekt tvrdou prácou a zodpovednosťou a môžete vidieť pokrok, ktorý má ako hráč, ale aj človek." [26] 4. júla 2020 strelil svoj prvý gól v Premier League keď sa strelecky presadil proti Wolverhamptonu Wanderers.[27] Saka bol na lavičke nahradníkov keď Arsenal porazil Chelsea 2:1 a vyhral svoj 14. FA Cup. Do zápasu nezasiahol [28]

Vo fanúšikovskej ankete "Hráč sezóny Arsenalu" skončil v sezóne 2019/2020 na treťom mieste.[29]

2020/2021: Hráč sezóny Arsenalu[upraviť | upraviť zdroj]

29. augusta 2020 bol Saka v základnej zostave a zaznamenal asistenciu pre Pierra-Emericka Aubameyanga v FA Community Shield 2020. Arsenal zápas proti Liverpoolu vyhral 5:4 po penaltovom rozstrele.[30] 4. októbra si otvoril svoj strelecký účet pre sezónu 2020/2021 , keď strelil jeden gól pri víťazstve Arsenalu 2:1 proti Sheffieldu United na Emirates Stadium.[31]

8. novembra si strelil vlastný gól pri domácej prehre 3:0 proti Aston Villa.[32]

26. decembra 2020 skóroval Saka pri svojom 40. zápase v Premier League za Arsenal pri domácej výhre 3:1 s Chelsea.[33] Vďaka svojim výkonom v decembri 2020 bol neskôr zvolený za hráča mesiaca Arsenal.[34] V januári 2021 bol opäť zvolený za hráča mesiaca, keď strelil tri góly a pridal jednu asistenciu v šiestich zápasoch vo všetkých súťažiach.[35] Vo februári bol po tretíkrát v sezóne vyhlásený za hráča mesiaca po tom ako klubu prispel jedným gólom a dvoma asistenciami.[36]

6. marca 2021 odohral Saka svoj 50. zápas v Premier League za Arsenala stal sa druhým najmladším hráčom v klubovej histórii, ktorý dosiahol tento míľnik.[37] 15. apríla strelil gól a pomohol Arsenalu k víťazstvu 4:0 nad Slaviou Praha vo štvrťfinále Európskej ligy. Po skvelom výkone bol vyhlásený za hráča týždňa Európskej ligy.[38] [39] Sezónu ukončil so siedmimi gólmi a siedmimi asistenciami v 46 vystúpeniach vo všetkých súťažiach a bol zvolený za najlepšieho hráča Arsenalu v tejto sezóne.[40] Bol taktiež v užšom výbere v ankete PFA Young Player of the Season, ale ocenenie nakoniec vyhral Phil Foden z Manchestru City.[41]

2021/2022: Najlepší strelec klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Saka strelil svoj prvý gól v novej sezóne pri výhre 6:0 v druhom kole EFL Cup v zápsae vonku proti West Bromwich Albion na ihrisku The Hawthorns.[42] Svoj prvý gól sezóny v Premier League strelil v septembri proti Tottenhamu Hotspur na Emirates Stadium, pričom si pripísal aj asistenciu pri góle Emila Smitha Rowea. Zápas sa skončil výhrou 3:1.[43]

30. októbra odohral svoj 100. zápas za Arsenal, pri tejto príležitosti si pripísal asistenciu pri výhre 2:0 vonku na štadióne Leicestru City.[44] 26. decembra sa po prvykrát v jednom zápase strelecky presadil dvakrát, keď Arsenal porazil Norwich City 5:0 na Carrow Road. Stal sa tak po Nicolasovi Anelkovi druhým najmladším hráčom, ktorý strelil za Arsenal 10 gólov v Premier League.[45]

Arsenal skončil v Premier League na piatom mieste a nepostúpil tak do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA pre nasledujúcu sezónu.[46] Po skončení sezóny ako najlepší strelec klubu bol taktiež nominovaný na najlepšieho hráča sezóny Premier League, mladého hráča sezóny Premier League a mladého hráča roka PFA.[47] [48] [49] Saka bol vymenovaný za hráča sezóny Arsenalu už druhú sezónu po sebe a stal sa tak prvým hráčom klubu, ktorý si toto ocenenie udržal od víťazstva Thierryho Henryho v roku 2003 a 2004.[50]

2022/2023: Bitka o ligový titul[upraviť | upraviť zdroj]

Saka zohral kľúčovú úlohu pre Arsenal počas sezóny 2022/23 a strelil niekoľko kľúčových gólov, keďže Arsenal chcel vyhrať svoj prvý titul v Premier League od sezóny 2003/04.[51] 20. augusta 2022 odohral Bukayo svoj 100. zápas v Premier League pri výhre 3:0 s Bournemouth a stal sa tak druhým najmladším hráčom Arsenalu, ktorý dosiahol tento míľnik.[52]

26. decembra strelil Saka vyrovnávajúci gól v prvom zápase Arsenalu od skončenia majstrovstiev sveta. Arsenal zápas vyhral 3:1 nad West Hamom.[53] 15. januára 2023 asistoval pri góle Martina Ødegaarda proti Tottenhamu Hotspur. Arsenal tak zaznamenal prvé ligové víťazstvo vonku proti Tottenhamu od roku 2014.[54] [55] O týždeň neskôr, 22. januára, Saka skóroval z diaľky v pri domácom víťazstve 3:2 nad Manchestrom United.[56] Tento gól bol neskôr zvolený za gól mesiaca Arsenalu za január 2023.[57]

13. marca 2023 získal cenu pre mladého hráča roka na udeľovaní cien London Football Awards za rok 2023.[58] [59] Vďaka svojim výkonom počas celého mesiaca získal cenu hráča mesiaca Premier League za marec 2023.[60] 23. mája podpísal novú zmluvu s Arsenalom, ktorá ho s klubom zaviazala až do roku 2027.[61] Na konci sezóny bol nominovaný na ocenenie Najlepší hráč sezóny Premier League, Mladý hráč sezóny Premier League a Futbalista roka FWA . [62] [63] [64] Saka bol vyhlásený za PFA Young Plyer of the year pre sezónu 2022/23. [65]

2023/2024: -[upraviť | upraviť zdroj]

12. augusta 2023 pomohol gólom spečatiť víťazstvo 2:1 nad Nottingham Forest v prvom zápase Arsenalu v sezóne 2023/24.[66] 26. augusta odohral svoj 83. zápas v Premier League v rade za Arsenal čím vytvoril klubový rekord.[67] 20. septembra strelil svoj prvý gól v Lige majstrov a pripísal si asistenciu pri výhre 4:0 nad PSV pri svojom debute v tejto súťaži.[68]

Reprezentačná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Mládežníčka kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

24. augusta 2016 debutoval Saka za anglický národný tím do 16 rokov ako náhradník pri výhre 3:1 vonku nad Rumunskom v priateľskom zápase.[69] Svoju kariéru do 16 rokov ukončil šiestimi zápasmi a jedným gólom v rokoch 2016 až 2017.[69]

Jeho prvé pôsobenie v anglickom tíme do 17 rokov prišlo na medzinárodnom turnaji FA 2017, kde debutoval 18. augusta 2017. Debutoval v úvodnom zápase turnaja, ktoré Anglicko vyhralo 3:2 nad Tureckom. Saka si v zápase pripísal na konto jeden gól.[70] Saka sa na turnaji predstavila ešte raz, Anglicko skončilo ako druhé. [71] Bol súčasťou tímu pre Torneio Internacional do Algarve v roku 2018 a dvakrát sa dostal do zápasového diania. Anglicko na turnaji skončilo na treťom mieste.[70] Saka bol menovaný do tímu pre majstrovstvá Európy hráčov do 17 rokov 2018, ktoré sa konali v Anglicku. Bukayo odohral všetkých päť zápasov na turnaji.[72] Anglicko bolo vyradené z turnaja po prehre v penaltovom rozstrele proti Holandsku v semifinále. Saka premenil prvý pokutový kop v rozstrele.[73] V rokoch 2017 až 2018 odohral deväť zápasov za hráčov do 17 rokov, pričom skóroval raz.[72]

Saka bol súčasťou anglického tímu do 18 rokov na turnaji v Limoges vo Francúzsku v roku 2018. Debutoval 5. septembra 2018 a Anglicko vyhralo nad Holandskom 3:0.[74] 9. septembra strelil z penalty víťazný gól pri výhre Anglicka 2:1 nad Francúzskom. Anglicko turnaj vyhralo.[75] Anglicko vyhralo všetky tri zápasy na turnaji, pričom nastúpil v každom zápase.[74] Svoju kariéru do 18 rokov ukončil jedným gólom v piatich zápasoch.[74]

Seniorská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

4. septembra 2020 sa po prvýkrát a zároveň aj poslednýkrát predstavil za anglický tím do 21 rokov, keď v kvalifikácii majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov v roku 2021 vyhralo Anglicko vonku s Kosovom 6:0.[76] 1. októbra bol Saka po prvýkrát povolaný do anglického seniorského tímu[77] a debutoval v základnej zostave pri výhre 3:0 s Walesom.[78] Keďže Saka odohral už štyri zápasy za seniorské mužstvo Anglicka nemôže už reprezentovať Nigériu.[79]

Saka bol menovaný do 26-členného kádra pre Majstrovstvá Európy vo futbale 2020.

2. júna v priateľskom zápase proti Rakúsku strelil Saka svoj prvý seniorský reprezentačný gól pri výhre 1:0.[80] 22. júna na EURO 2022 nastúpil do tretieho zápasu skupinovej fázy proti Česku a bol vyhlásený za hráča zápasu.[81] 11. júla vo finále turnaja proti Taliansku nastúpil do zápasu ako náhradník za Kierana Trippiera. Po predĺžení bol vybraný aby kopol piatu penaltu v penaltovom rozstrele. Bol to zároveň jeho prvý pokutový kop na seniorskej úrovni.[82] Jeho penaltu zachránil brankár Gianluigi Donnarumma a v dôsledku toho Taliansko vyhralo rozstrel a turnaj.[83] Saka po nepremení penalty na sociálnych siatiach čelil veľkým rasistickým urážkam.[84] [85] 15. júla povedal, že „okamžite vedel, aký druh nenávisti sa mu po nepremení penalty dostane."[86]

23. septembra 2022 bol vymenovaný za anglického hráča roka pre sezónu 2021/2022 pred Declanom Riceom a Harrym Kaneom a stal sa prvým hráčom Arsenalu, ktorý toto ocenenie získal.[87] Saka bol menovaný do 26-člennej anglickej reprezentácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 v Katare.[88] Dvakrát skóroval pri víťazstve 6:2 s Iránom v úvodnom zápase Anglicka na turnaji [89] a raz pri výhre Anglicka 3:0 so Senegalom v osemfinále.[90]

10. decembra nastúpil v základnej zostave v štvrťfinále Majstrovstiev sveta proti Francúzsku. Anglicko zápas prehralo 2:1 ale BBC a L'Équipe ho označili za hráča zápasu.[91]

19. júna 2023 strelil svoj prvý hetrik v kariére pri víťazstve 7:0 v kvalifikačnom zápase na Euro 2024 proti Severnému Macedónsku.[92]

5. septembra 2023 bol vymenovaný za hráča roka Anglicka v druhej sezóne po sebe. V sezóne 2022/23 strelil sedem gólov v desiatich medzištátnych zápasoch.[93]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho obľúbeným futbalistom je Thierry Henry. Bukayo povedal, že spomedzi bývalých spoluhráčov mu najviac v kariére pomohol David Luiz.[94]

Saka je praktizujúci kresťan a každý večer číta Bibliu. [95] [96]

Kariérne štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Klub[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne ku dňu 3. október 2023

Klub Sezóna Liga FA Cup EFL Cup Európa Iné Spolu
Divízia Zápasy Góly Zápasy Góly Zápasy Góly Zápasy Góly Zápasy Góly Zápasy Góly
Arsenal U21 2018/19 — — — — — 4 1 4 1
Arsenal 2018/19 Premier League 1 0 1 0 0 0 2 0 — 4 0
2019/20 Premier League 26 1 4 1 2 0 6 2 — 38 4
2020/21 Premier League 32 5 2 0 2 0 9 2 1 0 46 7
2021/22 Premier League 38 11 1 0 4 1 — — 43 12
2022/23 Premier League 38 14 2 0 0 0 8 1 — 48 15
2023/24 Premier League 7 4 0 0 0 0 2 1 1 0 10 5
Spolu 142 35 10 1 8 1 27 6 2 0 189 43
142 35 10 1 8 1 27 6 6 1 193 44

Reprezentačné[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne ku dňu 12. september 2023

Krajina rok Zápasy Góly
Anglicko 2020 4 0
2021 10 4
2022 10 3
2023 6 4
Spolu 30 11

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Arsenal

Anglicko

Individuálne

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Arsenal star Bukayo Saka tops list of 100 best wonderkids including Gabriel Martinelli [online]. 5 April 2022, [cit. 2022-08-06]. Dostupné online.
  2. ↑ Arsenal: Study names Bukayo Saka as Europe's best young player [online]. 5 April 2022, [cit. 2022-08-06]. Dostupné online.
  3. ↑ Ranked! The 10 best right-wingers in the world right now [online]. 4 November 2022. Dostupné online. Archivované 2023-04-07 z originálu.
  4. ↑ Forget Mo Salah and Rodrygo – Bukayo Saka is the best right winger in the world! | Goal.com India [online]. [Cit. 2023-04-14]. Dostupné online. Archivované 2023-04-07 z originálu.
  5. ↑ Bukayo Saka: Arsenal star named Young Player of the Year at London Football Awards 2021 [online]. 27 April 2021, [cit. 2022-08-06]. Dostupné online.
  6. ↑ BUZZ, Arsenal. Bukayo Saka wins Young Player of the Year at the London Football Awards | Arsenal Buzz [online]. 2023-03-13. Dostupné online. Archivované 2023-03-20 z originálu.
  7. ↑ Opinion: Bukayo Saka and Emile Smith Rowe have taken their game to the next level as Arsenal continue rise [online]. 26 December 2021. Dostupné online. Archivované 2023-06-29 z originálu.
  8. ↑ Bukayo Saka [online]. 28 May 2023. Dostupné online. Archivované 2023-06-05 z originálu.
  9. ↑ Bukayo Saka: Overview [online]. ESPN. Dostupné online. Archivované 2021-05-23 z originálu.
  10. ↑ 10 things you may not know about Bukayo Saka – Arsenal's new number 7 [online]. 24 July 2020. Dostupné online. Archivované 2020-11-09 z originálu.
  11. ↑ 'I'm crying writing this': Final good luck messages for England's stars – by those who know them best. The Daily Telegraph, 9 July 2021. Dostupné online [cit. 2021-07-09].
  12. ↑ BENGE, James. Ljungberg, Ronaldo and his father – The men who made Saka [online]. 20 September 2019. Dostupné online. Archivované 2020-08-12 z originálu.
  13. ↑ BERRILL, Lewis. Harry Kane, Bukayo Saka and Jadon Sancho's time at Watford FC. Watford Observer, 9 July 2021. Dostupné online [cit. 2021-07-18].
  14. ↑ WHEATLEY, Chris. Meet Bukayo Saka: The latest Arsenal academy star making a name for himself [online]. Perform Group, 20 November 2018. Dostupné online. Archivované 2019-06-02 z originálu.
  15. ↑ Vorskla vs Arsenal [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-09-07 z originálu.
  16. ↑ Bukayo Saka thrilled to make Arsenal debut in Europa League win [online]. 14 December 2018. Dostupné online. Archivované 2021-06-04 z originálu.
  17. ↑ Arsenal news: Emery excited by Saka's Arsenal debut [online]. Perform Group. Dostupné online. Archivované 2020-08-12 z originálu.
  18. ↑ Saka breaks new ground for class of 2001 [online]. Premier League. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
  19. ↑ Chelsea beat Arsenal 4–1 to win Europa League final [online]. 29 May 2019. Dostupné online. Archivované 2019-06-02 z originálu.
  20. ↑ Arsenal beat Eintracht in opener. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-26].
  21. ↑ Arsenal hold Man Utd at Old Trafford. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-02-15].
  22. ↑ FA Cup: Arsenal's Bukayo Saka strike voted goal of the fourth round. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-01-29].
  23. ↑ . Dostupné online.
  24. ↑ Arsenal 3–2 Everton: Aubameyang nets twice as Arsenal beat Everton in thriller [online]. 23 February 2020. Dostupné online. Archivované 2020-11-05 z originálu.
  25. ↑ Bukayo Saka signs new long-term contract [online]. Arsenal F.C., 1 July 2020. Dostupné online. Archivované 2020-07-01 z originálu.
  26. ↑ He represents every value this club stands for [online]. Arsenal F.C., 1 July 2020. Dostupné online. Archivované 2020-11-26 z originálu.
  27. ↑ A week I will remember for life – Saka [online]. [Cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  28. ↑ 2020 Heads Up FA Cup Final: Arsenal 2–1 Chelsea [online]. The Football Association. Dostupné online. Archivované 2021-01-25 z originálu.
  29. ↑ Arsenal Player of the Season: In third place... [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2020-10-18 z originálu.
  30. ↑ Arsenal 1–1 Liverpool (5–4 on penalties) [online]. The Football Association. Dostupné online. Archivované 2021-03-10 z originálu.
  31. ↑ Arsenal 2–1 Sheffield United: Gunners extend Blades' point-less start [online]. [Cit. 2020-10-04]. Dostupné online.
  32. ↑ Arsenal 0–3 Aston Villa: Ollie Watkins hails 'unbelievable' win against boyhood team [online]. [Cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
  33. ↑ Arsenal 3–1 Chelsea [online]. 26 December 2020. Dostupné online. Archivované 2021-02-07 z originálu.
  34. ↑ 🏆 Saka is our December Player of the Month! 😎 [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2021-02-01 z originálu.
  35. ↑ 🏆 Saka is our Player of the Month... again! [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2021-03-07 z originálu.
  36. ↑ 🏆🏆🏆 Saka makes it a hat-trick of POM awards! [online]. Arsenal F.C.. Dostupné online. Archivované 2021-03-18 z originálu.
  37. ↑ Xhaka error gifts Burnley point [online]. [Cit. 2021-03-06]. Dostupné online.
  38. ↑ Impressive Arsenal tear Slavia Prague apart to set up Unai Emery reunion. The Daily Telegraph, 15 April 2021. Dostupné online [cit. 2021-04-16].
  39. ↑ Saka bags Europa League award after Slavia Prague display [online]. 16 April 2021. Dostupné online. Archivované 2021-04-16 z originálu.
  40. ↑ Arsenal Player of the Season: In first place... | Player of the season [online]. Arsenal F.C., 4 June 2021. Dostupné online. Archivované 2021-12-03 z originálu.
  41. ↑ Nominees for 2020/21 Hublot Young Player of the Season [online]. Premier League. Dostupné online. Archivované 2021-10-31 z originálu.
  42. ↑ West Brom 0–6 Arsenal: Aubameyang stars as Gunners secure first win of season [online]. [Cit. 2021-08-27]. Dostupné online.
  43. ↑ Arsenal 3–1 Tottenham: Gunners defeat north London rivals at Emirates Stadium [online]. [Cit. 2021-09-28]. Dostupné online.
  44. ↑ Leicester City 0–2 Arsenal: Mikel Arteta's side extend unbeaten run with fine victory over Foxes [online]. [Cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
  45. ↑ Norwich 0–5 Arsenal: Mikel Arteta's two-year anniversary with Gunners marked with thumping win [online]. 26 December 2021. Dostupné online. Archivované 2021-12-29 z originálu.
  46. ↑ WATTS, Charles. Arsenal season review: A pitiful end to a promising campaign [online]. 6 June 2022, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online.
  47. ↑ SUMMERSCALES, Robert. Arsenal Duo Make PFA Young Player of the Year Shortlist But Phil Foden Tipped To Retain Award [online]. June 2022. Dostupné online. Archivované 2022-06-13 z originálu.
  48. ↑ SUMMERSCALES, Robert. Arsenal Duo Make PFA Young Player of the Year Shortlist But Phil Foden Tipped To Retain Award [online]. June 2022. Dostupné online. Archivované 2022-06-13 z originálu.
  49. ↑ Foden named Hublot Young Player of the Season [online]. Premier League. Dostupné online. Archivované 2022-06-03 z originálu.
  50. ↑ Bukayo Saka wins 2021–22 Arsenal Player of the Season [online]. 8 June 2022. Dostupné online. Archivované 2022-09-28 z originálu.
  51. ↑ PERCY, John. Arsenal limit Leicester to one shot – they are no longer a soft touch [online]. 25 February 2023, [cit. 2023-02-26]. Dostupné online.
  52. ↑ Saka and Ramsdale celebrate PL centuries [online]. 21 September 2022. Dostupné online. Archivované 2023-02-25 z originálu.
  53. ↑ Arsenal fight back to extend Premier League lead. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  54. ↑ Arsenal beat Spurs to go eight points clear at top. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  55. ↑ HYTNER, David. Arsenal march on as Ødegaard applies finishing touch for win at Tottenham. The Guardian, 2023-01-15. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN 0261-3077.
  56. ↑ Late Nketiah goal hands Arsenal win over Man Utd. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
  57. ↑ Saka wins January's Goal of the Month vote [online]. 14 February 2023. Dostupné online. Archivované 2023-02-14 z originálu.
  58. ↑ Quartet honoured at London Football Awards [online]. 2023-09-27. Dostupné online.
  59. ↑ London Football Awards – The Winners [online]. . Dostupné online.
  60. ↑ Saka wins first EA SPORTS Player of the Month award [online]. . Dostupné online.
  61. ↑ Bukayo Saka signs new contract [online]. 23 May 2023. Dostupné online. Archivované 2023-05-23 z originálu.
  62. ↑ 2022/23 EA SPORTS Player of the Season shortlist [online]. . Dostupné online.
  63. ↑ 2022/23 Hublot Young Player of the Season contenders [online]. . Dostupné online.
  64. ↑ Awards – Football Writers' Association [online]. . Dostupné online.
  65. ↑ Saka wins 22/23 PFA Young Player of the Year award [online]. 2023-09-27. Dostupné online.
  66. ↑ Superb Saka strike helps Arsenal to win over Forest [online]. . Dostupné online.
  67. ↑ Bukayo Saka: 'Nothing worth having is easy. It's about how much you want it' [online]. 26 August 2023. Dostupné online.
  68. ↑ Arsenal 4–0 PSV Eindhoven [online]. BBC Sport, 20 September 2023. Dostupné online.
  69. ↑ a b Match Results Under 16: 2010–2020 [online]. 2 March 2023. Dostupné online.
  70. ↑ a b . Dostupné online.
  71. ↑ Match Results Under 17: 2010–2020 [online]. 28 February 2023. Dostupné online.
  72. ↑ a b Match Results Under 17: 2010–2020 [online]. 28 February 2023. Dostupné online.
  73. ↑ England 0–0 Netherlands: Updates [online]. UEFA. Dostupné online.
  74. ↑ a b c Match Results Under 18: 2010–2020 [online]. 1 March 2023. Dostupné online.
  75. ↑ England U18s beat hosts France to seal Limoges title with three wins from three games [online]. The Football Association, 10 September 2018. Dostupné online.
  76. ↑ Match Results Under 21: 2020–30 [online]. 13 September 2023. Dostupné online.
  77. ↑ England squad: Dominic Calvert-Lewin called up but Mason Greenwood and Phil Foden left out [online]. 1 October 2020, [cit. 2020-10-02]. Dostupné online.
  78. ↑ England 3–0 Wales [online]. 8 October 2020, [cit. 2020-10-10]. Dostupné online.
  79. ↑ PRICE, Steve. FIFA Eligibility Rule Change Offers World Cup Hopes For 'One-Cap Wonders' [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-11-08 z originálu.
  80. ↑ MCNULTY, Phil. England 1–0 Austria: Bukayo Saka seals win with first international goal [online]. 2 June 2021. Dostupné online. Archivované 2021-11-19 z originálu.
  81. ↑ Euro 2020 – 'More to come from us' – Gareth Southgate praises England and 'fabulous' Bukayo Saka [online]. 22 June 2021. Dostupné online. Archivované 2023-06-29 z originálu.
  82. ↑ WALLACE, Sam. Bukayo Saka is a teenager who had never taken a penalty – so why was he asked to do it now?. The Daily Telegraph, 12 July 2021. Dostupné online [cit. 2021-07-12].
  83. ↑ England lose shootout in Euro 2020 final [online]. [Cit. 2021-07-11]. Dostupné online.
  84. ↑ England 'disgusted' by racism aimed at players [online]. ESPN, 12 July 2021. Dostupné online. Archivované 2021-07-12 z originálu.
  85. ↑ PM & FA condemn racist abuse of players [online]. [Cit. 2021-07-12]. Dostupné online.
  86. ↑ Bukayo Saka 'knew instantly of hate' he would receive after England defeat [online]. 15 July 2021, [cit. 2021-07-17]. Dostupné online.
  87. ↑ Bukayo Saka wins England men's POTY award for 2022 [online]. The Football Association, 23 September 2022. Dostupné online. Archivované 2022-09-23 z originálu.
  88. ↑ World Cup 2022: England squad features Maddison, Rashford and Wilson [online]. 10 November 2022, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  89. ↑ MCNULTY, Phil. England 6–2 Iran [online]. 21 November 2022, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  90. ↑ Saka shines again as England reach quarter-finals [online]. 4 December 2022, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  91. ↑ World Cup: Bukayo Saka rated best player as England lose to France [online]. 10 December 2022, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  92. ↑ England 7-0 North Macedonia: Bukayo Saka hits hat-trick as Three Lions maintain 100 per cent record in Euro 2024 qualifying in style [online]. Sky Sports, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Bukayo Saka named as England Player of the Year for 2023 [online]. 5 September 2023. Dostupné online.
  94. ↑ Bukayo Saka Reveals The Teammate Who Helped Him The Most | FAQs [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-12-02 z originálu.
  95. ↑ FOWLE, Emma. 'I hold onto God's promises' – the Christian faith of Bukayo Saka [online]. . Dostupné online. Archivované 2022-05-20 z originálu.
  96. ↑ THOMPSON, Scott. England's Bukayo Saka using 'presence of God' to shine in first World Cup. [online]. 7 December 2022. Dostupné online. Archivované 2023-01-14 z originálu.
  97. ↑ MCNULTY, Phil. Arsenal 2–1 Chelsea [online]. 1 August 2020, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.
  98. ↑ BEVAN, Chris. Chelsea 4–1 Arsenal [online]. 29 May 2019, [cit. 2019-05-29]. Dostupné online.
  99. ↑ MCNULTY, Phil. England lose shootout in Euro 2020 final [online]. 11 July 2021, [cit. 2021-07-11]. Dostupné online.
  100. ↑ a b Erling Haaland: Manchester City forward wins PFA men's Player of the Year award [online]. BBC Sport, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
  101. ↑ Arsenal Player of the Season: In first place... [online]. Arsenal F.C., 4 June 2021. Dostupné online. Archivované 2021-06-04 z originálu.
  102. ↑ Arsenal Player of the Season: In first place... [online]. Arsenal F.C., [cit. 2022-06-08]. Dostupné online.
  103. ↑ IFFHS MEN'S YOUTH (U20) WORLD TEAM OF THE YEAR 2021 [online]. International Federation of Football History & Statistics, 9 December 2021. Dostupné online. Archivované 2021-12-09 z originálu.
  104. ↑ Quartet honoured at London Football Awards [online]. Arsenal F.C., 13 March 2023. Dostupné online. Archivované 2023-03-14 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Profil na webe Arsenalu
  • Profil na stránke futbalového zväzu

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bukayo Saka na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bukayo_Saka&oldid=7740429“