Bungo (provincia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa japonských provincií so zvýraznenou provinciou Bungo

Provincia Bungo (jap. 豊後国 – Bungo no kuni) bola stará japonská provincia na východe ostrova Kjúšú, na území ktorej sa dnes nachádza prefektúra Óita. Provincia Bungo susedila s provinciami Buzen, Hjúga, Higo, Čikugo a Čikuzen .

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 7. storočia bola provincia Tojo rozdelená na Buzen (doslovne, "predná strana Tojo") a Bungo ("zadná strana Tojo"). Až do obdobia Heian, sa Bungo čítalo ako Tojokuni no Miči no Širi.

Verí sa, že hlavné mesto Bungo sa nachádzalo v Kokokufu (古国府), doslovne "staré hlavné mesto," časti mesta Óita, ale dodnes neboli nájdené žiadne jeho pozostatky.

Česť byť najsvätejšou šintoistickou svätyňou provincie Bungo (豊前一宮, Buzen ičinomija) dostala svätyňa Usa, známa ako Usa hačimangu alebo Usa džingu v okrese Usa (v súčasnosti Usa, Óita). Svätyňa Usa nemala len náboženskú moc, ale aj politický vplyv na miestnu vládu, no jej vplyv bol do obdobie Sengoku zredukovaný.

V období Sengoku, v polovici 16. storočia, bola provincia Bungo pevnosťou klanu Ótomo. Klan Óuči, ktorý sídlil v západnej časti regiónu Čúgoku ovplyvňoval politiku v Buzen. V polovici obdobia, boli oba klany napadnuté. Po prevzatí moci nad Kjúšú Hidejošim Tojotomim, dostal od roku 1587 provinciu Buzen s jej výnosom 120 tisíc koku Jošitaka Kuroda, ktorý vytvoril z Kokura (v súčasnosti časť Kitakjušu) miesto, kde postavil svoj hrad. Ostatné časti provincie boli rozdelené na kúsky a pridelené iným daimjóm.

Bývalé okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bungo Province na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).