CAESAR (samohybná húfnica)
| CAESAR | |
|---|---|
| |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 4 - 5 |
| Dĺžka | 10 m |
| Šírka | 2,55 m |
| Výška | 3,7 m |
| Hmotnosť | 18 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 155mm kanón |
| Sekundárne zbrane | |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | diesel Renault dCI 6 |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | po ceste 80 km/h, v teréne 50 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 600 km[1] |
| Priechodnosť | |
CAESAR je francúzska samohybná húfnica vyvinutá spoločnosťou GIAT Industries (v súčasnosti Nexter). Skratka CAESAR znamená CAmion Equipe d'un Systeme d'ARtillerie alebo nákladné auto vybavené delostreleckým systémom. V súčasnosti sa húfnica vyrába na dvoch typoch kolesových podvozkov (6x6 a 8x8), čo umožňuje leteckú prepravu a zároveň znižuje prepravné náklady.
Samohybná húfnica CAESAR je určená na ničenie delostreleckých a mínometných batérií, raketometov, obrnených cieľov a veliteľských stanovíšť na vzdialenosť viac ako 40 km. Tento delostrelecký systém môže byť letecky prepravený Airbusom A400M, Boeingom C17 Globemaster III, C-130 Hercules alebo vojenským dopravným lietadlom Iljušin Il-76.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
CAESAR bol vyvinutý v 90. rokoch 20. storočia francúzskou štátnou spoločnosťou GIAT Industries v spolupráci s Lohr Industrie ako technologický demonštrátor. Prvýkrát bol verejnosti predstavený v roku 1994. O štyri roky neskôr prešiel predprodukčný model skúškami vo francúzskej armáde.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Samohybná húfnica CAESAR je postavená na podvozku nákladného automobilu Renault Sherpa s pohonom všetkých 6 kolies. Je poháňaná dieselovým motorom Renault dCI 6 spojeným s manuálnou prevodovkou s 8 stupňami. Na ceste dokáže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 90 km/h, v teréne 50 km/h. Maximálny dojazd CAESARa je 600 km. Dokáže stúpať do 40 % svahu a bez prípravy dokáže prekonať brody hlboké 1,20 m.
Je vyzbrojená kanónom kalibru 155 mm namontovaným v zadnej časti podvozku auta. Kanón má hydraulický námer maximálne +66° a odmer 17° vľavo aj vpravo. V prípade poruchy hydraulického systému je delo vybavené ručným ovládaním. Zbraň má automatický hydraulický systém nabíjania. Náboje a projektily sa na nosidlá nakladajú ručne a následne sú nabíjané automaticky. Vozidlo unesie celkovo 18 kusov 155 mm munície, ktorá je uložená v uzavretých boxoch umiestnených na pravej a ľavej strane podvozku nákladného auta. CAESAR dokáže strieľať širokú škálu streliva (vrátane presne navádzaného) na vzdialenosť od 4,5 do 40 km. CAESAR je možné uviesť do bojového režimu za menej ako minútu. Má maximálnu rýchlosť streľby 6 rán za minútu.[2]
CAESAR 8x8[upraviť | upraviť zdroj]
Caesar 8x8 je modernizovaná verzia kolesovej samohybnej húfnice Caesar 6x6. Táto verzia bola predstavená v septembri 2015 počas obrannej výstavy Defence and Security Equipment International v Londýne. Je postavená na podvozku Tatra T-815, ktorej kabína ponúka vysokú úroveň balistickej a protimínovej ochrany (úroveň 2A a 2B STANAG 4569).[3] Hmotnosť tohto delostreleckého systému sa pohybuje od 28,4 do 30,2 t v závislosti od konfigurácie pancierovania. Maximálna úroveň balistickej ochrany je proti nábojom 7,62 x 51 mm a proti nášľapným mínam a improvizovaným výbušným zariadeniam (IED) s výbušnou silou ekvivalentnou 6 kg TNT. Pre vlastnú ochranu je možné na strechu namontovať 12,7 mm guľomet. Tento stroj poháňa preplňovaný dieselový motor Tatra V8 s výkonom 410 koní.[4]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Od uvedenia CAESAR do služby sa tento vynikajúci delostrelecký systém osvedčil počas bojových operácií v Afganistane, Mali, Libanone, Iraku, Sýrii, regióne Sahel, na Strednom východe a vo východnej Ázii. CAESAR slúžil v náročných reálnych podmienkach nasadenia (vietor, prach, noc, sneh, hory v zime, džungľa, púšte s pieskom a skalami, počas extrémnych teplôt atď.) a svojim užívateľom poskytuje úplnú spokojnosť. K dnešnému dňu už CAESAR vystrelil viac ako 100 000 nábojov a prešiel viac ako 1 milión kilometrov vrátane 50 000 km v bojových operáciách.
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Dánsko - v roku 2017 objednalo 15 húfnic CAESAR 8x8 ako náhradu za zastarané americké húfnice M109A3. Hodnota zákazky bola v tej dobe 43,6 miliónov dolárov a všetky húfnice mali byť dodané do roku 2020.[5] V októbri 2019 objednalo Dánsko ďalšie 4 CAESARy 8x8.[6]
Francúzsko - v roku 2004 objednalo 77 húfnic CAESAR 6x6, ktorých dodávky prebiehali od roku 2008 do roku 2011.[7]
Indonézia - má 37 húfnic CAESAR 6x6.[8]
Saudská Arábia - má 80 húfnic CAESAR 6x6
Thajsko - má 6 húfnic CAESAR 6x6
Ukrajina - v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu získal tento štát od Francúzska 12 húfnic CAESAR 6x6.[9] Výcvik ukrajinských vojakov na tento delostrelecký systém sa začal 22. apríla 2022. Dňa 16. júna prisľúbil francúzsky prezident Macron, že Ukrajine poskytnú ďalších 6 húfnic CAESAR 6x6, čím by sa ich celkový počet zvýšil na 18 kusov.
Budúci používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ nexter-group.fr, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. Archivované 2020-10-19 z originálu.
- ↑ 6x6 self-propelled howitzer [online]. armyrecognition.com, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ CAESAR 8x8 Nexter Systems [online]. armyrecognition.com, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ CAESAR 8x8 [online]. military-today.com, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ One more step [online]. archive.ph, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. Archivované 2017-05-24 z originálu.
- ↑ Denmark purchases 4 additional Nexter CAESAR 8x8 self-propelled howitzer [online]. armyrecognition.com, Tuesday, 29 October 2019 10:02, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
- ↑ DGA - La DGA livre le premier canon Caesar à l’armée de terre [online]. defense.gouv.fr, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. Archivované 2008-07-25 z originálu.
- ↑ One more step [online]. archive.ph, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. Archivované 2017-02-21 z originálu.
- ↑ For first time, France talks openly about sending weapons to Ukraine [online]. breakingdefense.com, 2022-05-05, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.