Ch-69
| Ch-69 | ||
|---|---|---|
 Strela Ch-69ME na výstave Armija-2022 | ||
| Typ: | Raketa vzduch-zem stredného dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 2023 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | GosMKB Raduga | |
| Výrobca: | Taktičeskoje raketnoje voruženie | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 720 kg | |
| Dĺžka: | 4,2 m | |
| Bojová hlavica: | trieštivo – trhavá | |
| Maximálny dostrel: | 290 - 400 km | |
Ch-69 je strela typu vzduch-zem stredného dosahu vyvinutá Ruskom. Je určená na ničenie komunikačných zariadení, železničných uzlov, veliteľských stanovíšť, leteckej techniky umiestnenej na otvorených letiskách, rafinérií, energetických závodov, ale aj lodí v prístavoch.
Ch-69 bude súčasťou výzbroje stíhacích bombardérov Su-34, stíhačiek Su-35 a Su-30MK, palubných lietadiel MiG-29K, ale hlavne stealth stíhačiek Su-57.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Ch-69 je vyvinutá na základe strely Ch-59MK2, ktorá bola verejnosti prvýkrát predstavená v roku 2015. Ch-69 si prešla bojovým krstom začiatkom roku 2024, kedy bola ruským letectvom použitá na Ukrajine. K tomuto termínu však Rusko ešte nemalo spustenú sériovú výrobu týchto rakiet a dá sa tak predpokladať, že ich malo len niekoľko kusov.
Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Ch-69 má štvorcový prierez trupu s priemerom 0,4 m a jej dĺžka je 4,2 m. Je vybavená inerciálnym navigačným systémom kombinovaným so satelitným navigačným systémom. Raketa letí rýchlosťou 700-1000 km/h a jej dostrel je 290 km. Štartovacia hmotnosť strely je 720 kg[1] a hmotnosť bojovej časti dosahuje 300−310 kg. Môže byť umiestnená na vonkajších závesníkoch, ale keďže má sklopné krídla, zmestí sa aj do vnútornej zbraňovej šachty Su-57.[2] Maximálne rozpätie rozložených krídel je 2,5 m.[3]
Trup Ch-69 bol navrhnutý tak, že efektívna odrazová plocha strely je len 0,007 - 0,01 m2. Vďaka nízkej odrazovej ploche môže byť Ch-69 detegovaná radarmi lietadiel včasnej výstrahy (AWACS) najviac na vzdialenosť 80 - 110 km. Strela dokáže letieť vo výške 70 - 25 m terénom a je schopná zasiahnuť cieľ s kruhovou odchýlkou 3 - 5 m.
Pohon zabezpečuje prúdový motor TRDD-50B, ktorý má nízku infračervenú stopu, porovnateľnú s motorom strely Storm Shadow. Z toho dôvodu je pomerne ťažkým cieľom pre západné opticko-elektronické navádzacie systémy protivzdušnej obrany.[4]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Strely Ch-69 boli 11. apríla 2024 použité pri útoku na Trypiľskú tepelnú elektráreň. Ruské lietadlá údajne odpálili tieto strely zo vzdialenosti 400 km.[5]
Ďalší útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vykonali Rusi 27. apríla 2024. Rusi použili deväť striel Ch-101/Ch-555 vypustených zo strategických bombardérov Tu-95SM letiacich nad ruskou Saratovskou oblasťou a deväť rakiet Ch-59/Ch-69 vypustených z ruských lietadiel nad Belgorodskou oblasťou a nad Azovským morom. Použité boli aj dve rakety zo systému protivzdušnej obrany S-300, dve strely Iskander-K, odpálené z anektovaného Krymu a štyri hypersonické rakety Kinžal vypustené z lietadiel MiG-31K nad Rjazanskou a Tambovskou oblasťou. Ruské vojsko použilo aj osem striel Kalibr odpálených z Čierneho mora. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť 21 z 34 ruských rakiet - šesť striel Kalibr, šesť striel Ch-101/Ch-555, jednu strelu Iskander-K a osem riadených leteckých rakiet Ch-59/Ch-69.[6]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Jin. У новейшей авиационной ракеты Х-69 квадратное сечение, а отклонение от цели не превышает пяти метров [online]. ixbt.com, 2022-08-17, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Рашисти вже вдруге презентують "неіснуючу" ракету до винищувача Су-57: які перспективи у ворога [online]. defence-ua.com, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Рашисти вже вдруге презентують "неіснуючу" ракету до винищувача Су-57: які перспективи у ворога [online]. defence-ua.com, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
- ↑ ДАМАНЦЕВ, Евгений. Малозаметная ракета Х-69 – новое средство прорыва украинской ПВО [online]. voennoedelo.com, 2024-02-20, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
- ↑ MANLEY, Cameron. Russia's firing new, long-range Kh-69 cruise missiles, war experts say, piling on the misery for Ukraine's dwindling air defense [online]. businessinsider.com, 2024-04-13, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
- ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusové v noci ničili ukrajinskou infrastrukturu, znovu útočili i na Charkov. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2024-04-27. Dostupné online [cit. 2024-04-29].