Chemická energia
Chemická energia je energia viazaná v stavbe molekúl jednotlivých látok. Poznáme asi 100 chemických prvkov, ktorých atómy sú spojené chemickými väzbami. Počas chemických reakcií dochádza k uvoľneniu energie. Týmito zmenami sa zaoberá termochémia.
Palivá
[upraviť | upraviť zdroj]Látky ktoré reagujú so vzduchom sa okysličujú. Horením kyslíka a uhlia, ktoré obsahuje uhlík, vzniká oxid uhličitý CO2 a teplo.
Fotosyntéza
[upraviť | upraviť zdroj]Opačný proces, pri ktorom rastliny pohlcujú oxid uhličitý CO2, vodu a vzniknuty uhlík C viažu v stenách rastlín. Rastliny sa tak zúčastňujú na kolobehu putovania uhlíka C v prírode.
Chémia a elektromagnetizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Spaľovanie a fotosyntéza sú protichodné reakcie. Pri fotosyntéze, slnečné žiarenie - elektromagnetické žiarenie vhodného frekvenčného rozsahu - dodáva energiu chemickým reakciám ktorými sa zaoberá fotochémia.
Elektrochémia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobením elektrickej energie v roztokoch sú rozkladané chemické zlúčeniny - elektrolýza, alebo opačne môže byť chemická energia ukladaná v elektrochemických článkoch.
Životné procesy
[upraviť | upraviť zdroj]Biochémia skúma chemické látky a chemické procesy v živých organizmoch. Tieto procesy sú zložité, citlivé a premenlivé. Metabolizmus zahŕňa premenu stravy na energiu. V genetike stavba DNA v bunkách.
Rádioaktívne žiarenie
[upraviť | upraviť zdroj]Každý chemický prvok je charakterizovaný počtom protónov vo vnútri jadra a štruktúrou elektrónových obalov. Jadro môže obsahovať určité množstvo neutrónov, čím sa mení hmotnosť jadra, vznikajú rozličné izotopy jedného a toho istého prvku. Izotopy sa rozpadajú a vyžarujú rádioaktívne žiarenie. Rozlišujeme ich podľa hmotnostného čísla, napr. najbežnejší izotop uhlíka 12C, alebo 14C.
Štiepenie
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré ťažké prvky sa rozkladajú nielen rádioaktívnym rozpadom ale aj štiepením. Štiepenie sa využíva napr. v jadrovej elektrárni. Do jadra niektorých štiepnych materiálov – izotopov uránu 235U alebo plutónia 239Pu, narazí neutrón a rozloží jadro na dve rovnaké časti s hmotnostným číslom 120 a na neutróny s obrovským množstvom energie.