Čcheng-tu J-20

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Chengdu J-20)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
J-20
J-20 at Airshow China 2016.jpg
J-20 počas letu
Typ stealth viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca Čcheng-tu fej-ťi kung-s'
Prvý let 11. januára 2011
Zavedený marec 2017
Charakter v službe
Hlavný používateľ Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vyrobených 8 prototypov a vyše 20 kusov počiatočnej výrobnej série[1][2]
Cena za kus 110 miliónov USD (v roku 2011)[3]

Čcheng-tu J-20 (čín. 歼-20 – Ťien-20; angl. Chengdu J-20) je čínske stealth jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvíjané konštrukčnou kanceláriou Čcheng-tu fej-ťi kung-s' (Chengdu Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu). Predpokladá sa, že toto moderné bojové lietadlo bude zavedené do výzbroje čínskeho vojenského letectva v roku 2018.[4][5] V nasledujúcich desaťročiach bude spolu s menším typom Šen-jang J-31 tvoriť podstatnú časť stíhacích zložiek čínskeho letectva.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica lietadiel J-20 počas prvého verejného vystúpenia na leteckej prehliadke v Ču-chaj, 2016
Čcheng-tu J-20 bočný pohľad

Prvé úvahy o bojovom lietadle novej generácie sa v Číne objavili už začiatkom 90-tych rokov. Išlo však len o teoretické práce, ktoré sa zaoberali možnosťami celkovej koncepcie a prípadným bojovým využitím nového lietadla.[6]

Koncom 90-tych rokov bol spustený program J-XX, v ktorom proti sebe stáli konštrukčné kancelárie Shenyang a Čcheng-tu. Na prelome rokov 2007 a 2008 bol za víťaza výberového konania vyhlásený návrh spoločnosti Čcheng-tu, ktorý neskôr získal oficiálne označenie J-20. V roku 2008 boli vyrobené dva technologické demonštrátory s trupovými číslami 2001 a 2002. Prvý let bol ohlásený na apríl 2010, kvôli komplikáciám sa však presunul na začiatok roka 2011.

Motory[upraviť | upraviť zdroj]

O pohon prototypov a prvých sériových lietadiel sa starajú dva ruské bližšie nešpecifikované motory z rodiny AL-31 a motory WS-10 s nižšími výkonmi a kratšou životnosťou domácej výroby. Niektoré zdroje hovoria o použití nových ruských motorov AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142 kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S.

Do budúcnosti sa počíta s použitím čínskych motorov WS-15. Každý s maximálnym ťahom až 180 kN. Na vývoji týchto motorov sa začalo pracovať už v 90-tych rokoch a predpokladá sa, že ich vývoj nebude ukončený skôr ako v roku 2020. Prvé úspešné testy tejto jednotky prebehli v roku 2005, pričom prototyp v roku 2009 dosiahol maximálny ťah 160 kN.[7]

Výkonné motory umožňujú lietadlu let nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania (tzv. supercruise).

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

J-20 nesie zbrane v troch vnútorných šachtách. Najväčšia šachta sa nachádza v strednej časti trupu, do ktorej je možné umiestniť napríklad štyri čínske rakety stredného až dlhého dosahu PL-15 alebo najnovšie PL-21. Dve menšie šachty pre rakety krátkeho dosahu PL-9 a PL-10 sa nachádzajú napravo a naľavo od centrálnej šachty.[8][9]

Žiadne ďalšie informácie o kanónovej alebo protizemnej výzbroji nie sú momentálne k dispozícii.

Testovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let Čcheng-tu J-20 sa v sprievode lietadla Čcheng-tu J-10 uskutočnil 11. januára 2011. Let trval približne 15 minút.[10][11] Druhý let trvajúci 80 minút sa uskutočnil 17. apríla 2011 a tretí let, pri ktorom bol už aj zatiahnutý podvozok, sa uskutočnil 5. mája toho istého roku.[12][13]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Čína Čína

  • Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - podľa informácií z júna 2017 vyrobila Čína vrámci počiatočnej produkčnej várky už viac ako 20 kusov J-20. Do konca roku 2019 plánuje čínske letectvo vytvoriť 4 letecké pluky, ktoré budú pozostávať z 96 stíhacích lietadiel J-20.[14]

Takticko-technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp Čcheng-tu J-20

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 20,35 m
  • Rozpätie: 13,47 m
  • Výška: 4,45 m
  • Plocha krídel: 78 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 400 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 36 300 kg
  • Motor: 2× bližšie nešpecifikovaný Saturn-Ľuľka AL-31, 2× Šen-jang WS-10, alebo 2× Saturn-Ľuľka AL-41F1A (prototypy a prvé sériové stroje), 2× Si-an WS-15 s maximálnym ťahom 180 kN (budúce sériové stroje)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najvyššia rýchlosť: 2+ M
  • Dolet: 5 500 km (s prídavnými nádržami)
  • Dostup: 20 000 m

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 6th J-20 Stealth Fighter Rolls Out [online]. 2014-12-23, [cit. 2014-12-24]. Dostupné online.
  2. China’s stealth fighter jet arsenal is growing [online]. Defense One, 14 July 2016, [cit. 2016-07-14]. Dostupné online.
  3. Axe, David. "At What Cost Stealth?" The Diplomat, 31 January 2011.
  4. Chinese Stealth Fighter Makes First Flight [online]. 11 January 2011. Dostupné online.
  5. SWEETMAN, William. China’s J-20 Stealth Fighter In Taxi Tests [online]. 3 January 2011, [cit. 2011-06-30]. Dostupné online.
  6. Čínske stíhacie lietadlá piatej generácie: J-XX a Čcheng-tu J-20 http://www.hitechweb.genezis.eu 2011-01-06
  7. "WS-15" Global Security, 11 July 2011
  8. HSU, Brian. China Claims Innovation in J-20 Weapons Bay Design | Aviation International News [online]. Ainonline.com, [cit. 2014-03-20]. Dostupné online.
  9. China Expects J-20 Stealth Fighter to Be Combat Ready in 2019 http://defense-update.com 2016-07-23
  10. Chinese Stealth Fighter Makes First Test Flight. The Wall Street Journal. Dostupné online [cit. 2011-01-23].
  11. WALL, Robert. J-20 Completes First Flight [online]. [Cit. 2011-06-30]. Dostupné online.
  12. China stealth fighter "appears" to have made second flight [online]. [Cit. 2012-08-21]. Dostupné online.
  13. "Chinese J-20 stealth fighter makes third flight; landing gears folded." China Defence Mashup, 5 May 2011.
  14. Čína plánuje vyrobiť 500 stíhačiek J-20

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]