Chorvátska gréckokatolícka cirkev

Článok zo série; Východné katolícke cirkvi
	Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí
Tradícia alexandrijská
	Etiópska · Eritrejská · Koptská
Tradícia antiochijská
	Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská
Tradícia arménska
	Arménska
Tradícia chaldejská
	Chaldejská · Sýrsko-malabarská
Tradícia konštantínopolská
	Albánska · Bieloruská · Bulharská
	Grécka · Chorvátska · Italo-albánska
	Macedónska · Maďarská
	Melchitská · Rumunská · Rusínska
	Ruská · Slovenská · Ukrajinská

Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.

Prví gréckokatolíci na území Chorvátska boli Srbi žijúci na území Chorvátska, ktorí dostali v r. 1611 biskupa. Jeho sídlo bolo v marčianskom monastieri. Tento biskup bol iba vikárom latinského biskupa v Záhrebe. Až v r. 1777 dostali Srbi v Chorvátsku vlastného biskupa, ktorého sídlom sa stalo Križevci.

Po vzniku Juhoslávie eparchia Križevci zahŕňala všetkých gréckokatolíkov na jej území a bola etnicky rôznorodá (Srbi, Rusíni, Ukrajinci, Macedónci a Rumuni). V roku 2003 bol z Križevackej eparchie vyčlevený exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu (dnes Ruskokrstúrska eparchia).