Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
| Chrám svätého Mikuláša v Kovačevici | |
 pohľad na chrám z juhovýchodu
| |
| Patrocínium: Mikuláš z Myry | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Blagoevgrad |
| Okres | Gărmen |
| Obec | Kovačevica |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 41°41′02″S 23°49′32″V / 41,683889°S 23,825556°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Výstavba | 1841 – 1847 |
| - dokončenie | 1847 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1847 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Nicholas Church, Kovachevitsa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църквата „Свети Николай“ alebo „Свети Никола“ – Cărkvata „Sveti Nikolaj“ alebo „Sveti Nikola“) je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia v dedine Kovačevica v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Komplex chrámu, zvonice a chrámovej školy má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1][2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Mikuláša sa nachádza na južnom konci dediny Kovačevica v lokalite známej pod názvom Elăta (bulh. Елъта).[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba chrámu sa začala v roku 1841, pričom budovu postavili miestni staviteľskí majstri so širokou pomocou miestneho obyvateľstva.[2] Chrám bol dokončený v priebehu roku 1847 a v tom istom roku bol aj vysvätený.[2] V roku 1900 bola pri chráme pristavaná zvonica.[2]
V roku 1973 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje obrodenecký typ chrámovej budovy.[2] Svojou vysokou architektonicko-umeleckou hodnotou je výborným príkladom rozvoja staviteľstva trojloďových bazilikálnych chrámov v prvej polovici 19. storočia na území Bulharska.[4]
Chrám je pomerne masívnej konštrukcie a je čiastočne vkopaný do zeme.[2] Nachádza sa v malom dvore, pričom chrámový areál je zo strany ulice ohradený kamennou stenou.[4] Je postavený z neopracovaných kameňov.[2][4][3] Hrúbka stien dosahuje približne jeden meter.[3] Chrám je trojloďovou pseudobazilikou bez kupoly s rozmernou polkruhovou apsidou vo východnej fasáde.[2][4][3] Západná fasáda chrámu je omietnutá, zvyšné sú len pokryté vápnom.[3] Pri západnej fasáde budovy sa nachádza vonkajšia galéria.[2] Strecha budovy je sedlová, pokrytá kamennými doskami.[2][4][3]
Vnútorné priestranstvo chrámu je rozdelené na tri lode dvomi stĺporadiami po šiestich stĺpoch,[3][4][3] ktoré sú postavené na drevenej základni. Vo vrchnej časti sú zakončené hlavicou a spojené sú v rade polkruhovou arkádou.[2] Centrálna loď je vyššia než bočné lode.[4] Vnútorné rozmery naosu sú 19,34 x 11,96 metra.[4] Strop je drevený doskový a zdobený drevorezbou s rôznymi motívmi. Naos a oltárna časť sú široké a dobre osvetlené.[2] V západnej časti chrámu sa nachádza predsieň.[4] Predsieň je oddelená od naosu, drevenými prepážkami, avšak len v priestore bočných lodí.[2] Okrem toho je ohraničená šiestimi kamennými stĺpmi vo vrchnej časti spojených arkádami. V priestore nad predsieňou sa nachádza rozľahlá empora.[4]
Výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]
Mimoriadne cenené sú z dreva vyrezávané časti interiéru ako ikonostas, vladársky trón a ambón.[2] Výzdoba pochádza z rôznych období a je dielom rôznych autorov.[3]
Ikonostas je doskový zdobený drevorezbou a maľbou. Bočné strany ikonostasu bolo dorobené až v neskoršom období, konkrétne v roku 1861.[2][3] Cársky rad ikonostasu pozostáva z trinástich ikon. Tieto ikony vytvorili dvaja zografi v priebehu rokov 1848 – 1874.[2] Jedným z nich bol miestny ikonopisec Jakov Nikolaj, ktorého dielom sú okrem časti ikon v cárskom rade aj sviatočné a apoštolské ikony zhotovené v roku 1848.[3] Vzácne chrámové ikony sú predovšetkým ikona svätého Juraja na koni a ikona svätého Demetera na koni z roku 1874, ktoré sú dielom Georgiho Stergiuva, významného predstaviteľa banskej umeleckej školy.[2] Okrem ikon vytvorených priamo pre chrám sa v budove nachádzajú aj staršie ikony z 18. storočia.[2] Tieto ikony boli nájdené v ruinách staršieho malého chrámu, ktorý sa kedysi nachádzal na mieste súčasnej budovy.[4] Autorom týchto ikon je trevnenský ikonopisec Dimităr Kojuv.[3]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Autorom stavby je miestny kovačevický majster Angel Matev.[4] Zvonica bola pri budove chrámu postavená v roku 1900.[2] Nachádza sa pri severovýchodnom rohu budovy chrámu[3] v priestore medzi samotným chrámom a budovou starej chrámovej školy.[4]
Dosahuje výšky 12 metrov.[2] Skladá sa z masívnej kamennej základne a trojdielnej prelamovanej nadstavby.[4]
Vo zvonici sa nachádzajú dva zvony, odliate na mieste, ktoré boli darom od bratov Aleksovových – významných gornobrodinských majstrov. Na východnú fasádu zvonice bol namontovaný hodinový mechanizmus, ktorý predstavoval prvé hodiny v dedine (mechanizmus sa do súčasnosti nezachoval).[2]
Chrámová škola
[upraviť | upraviť zdroj]Budova starej chrámovej školy sa nachádza v bezprostrednom susedstve zvonice.[2] Postavená bola pravdepodobne v rovnakom čase ako samotná budova chrámu,[2] prípadne v období bezprostredne potom.[4] Je postavená v tradičnom obrodeneckom štýle, typickom pre domy v Kovačevici.[2] Budova svojimi malými rozmermi zodpovedá dobovej potrebe a neveľkému počtu žiakov v Kovačevici v čase výstavby. Budova je dvojposchodová, pričom celé prízemné poschodie zaberala jedna miestnosť. Na nadzemnom poschodí sa nachádzali dve miestnosti, menšia s ohniskom a väčšia bez ohniska.[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1]
Rok vyhlásenia: 1973[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota a umelecká hodnota budovy
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na chrám z východu -
pohľad na chrám a okolie zvrchu -
pohľad k chrámu zo severozápadu – pred zvonicou je viditeľná budova starej chrámovej školy -
detailný pohľad na zvonicu -
ikona Panny Márie od Dimităra Kojuva -
ikona svätých Cyrila a Metoda od Dimităra Kojuva
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 473 – 475.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Pirinski kraj. Tom. 2. N – JA. Blagoevgrad : Obština Blagoevgrad – Redakcija „Enciklopedija“, 1999. 474 s. ISBN 954-90006-2-1. S. 410 – 411.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r TILEV, Žeko. Architekturata na Kovačevica. Tom. 1.. Sofia : Architekturno izdatelstvo „ARCH & ART“, 2006. 256 s. ISBN 954-8931-36-2. S. 139 – 146.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
