Preskočiť na obsah

Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätých Konštantína a Heleny
pravoslávny chrám
pohľad na ohradný múr, zvonicu a západnú fasádu chrámu
Patrocínium: Konštantín I.,
svätá Helena
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°08′58″S 24°45′10″V / 42,149444°S 24,752778°V / 42.149444; 24.752778
Dĺžka 26 m
Šírka 17,5 m
Výška
 - hlavnej lode m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Architekt Petko Petkov–Boz
Výstavba 1830 – 1832
 - dokončenie 1832
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of St Constantine and Helena, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätých Konštantína a Heleny (bulh. Храм „Свети свети Константин и Елена“Chram „Sveti sveti Konstantin i Elena“),[1] alebo (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“Cărkva „Sveti sveti Konstantin i Elena“)[2][3][4][5] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[6][1][2][3][4][5]

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta[1][3][4] na území tzv. Trojpahorčia[3] v bezprostrednej blízkosti starej mestskej brány Chisar kapija[1][4] na ulici „Săborna“.[5]

Dejiny a súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste súčasného chrámu stála kresťanská svätyňa už v ranom období kresťanstva.[6][1][3][4] Bola zasvätená svätým mučeníkom Severínovi a Menasovi, ako aj tridsiatim ôsmim plovdivským mučeníkom, ktorí boli zabití na tomto mieste z dôvodu viery[6][1] v roku 304[1] počas panovania rímskeho cisára Diokleciána.[6][1] Potom, čo cisár cisárovi Konštantín I. oficiálne uznal kresťanstvo a on sám ako aj jeho matka boli kanonizovaní,[6] bol vtedajší chrám zasvätený im dvom.[6][1] Chrám bol pod súčasným menom spomenutý aj v zápiskoch nemeckého cestovateľa Stefana Gerlacha z roku 1578, ktorý sa taktiež zmienil o tom, že božská liturgia sa v chráme konala iba raz do roka.[6] Tento pôvodný chrám bola sčasti drevená jednoloďová stavba, ktorá bola v období osmanskej nadvlády niekoľkokrát zničená a následne obnovená.[4] V roku 1830 boli z pôvodného chrámu zachované už len ruiny.[6]

V roku 1810 sa stal správcom chrámu známy krajčír Todor Petkov Moravenov, ktorý prišiel s myšlienkou rekonštrukcie budovy a inicioval zbierku finančných prostriedkov, ktorá trvala nepretržite po dobu 20 rokov. V roku 1830 sa prominentnému plovdivskému obchodníkovi Vălkovi Kurtovičovi Čalăkovovi[6][1] podarilo od sultána získať súhlas[6][1][4] pre rekonštrukciu dvoch plovdivských chrámov a to práve chrámu Svätých Konštantína a Heleny, ako aj chrámu svätej Nedele.[6][1] Rekonštrukcia chrámu trvala dva roky a bola dokončená v priebehu roku 1832.[6][1][3][4] Na počiatku 18. storočia bola v chrámovom dvore postavená aj malá budova, ktorá slúžila ako ženský kláštor[6] a v 60. rokoch 19. storočia bola v severozápadnom rohu postavená päťposchodová 13 metrov vysoká zvonica.[6][4] Dnes je chrám plne funkčný a slúži veriacim ako[4] farský chrám[3] bulharskej pravoslávnej cirkvi.[4]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám bol postavený pod vedením Petka Petkova–Boza, slávneho architekta bracigovskej staviteľskej školy.[6][1][3][4] Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 26 a šírkou 17,5 metra.[6] Steny chrámu sú masívne a časti z nich priliehajú na niektorých miestach k pôvodným mestským hradbám. Naos chrámu je široký[3] na tri lode rozdelený dvomi stĺporadiami, ktoré oddeľujú centrálnu hlavnú loď chrámu od dvoch bočných, [6][4][3] pričom centrálna loď je dvakrát širšia než bočné lode.[3] Každé zo stĺporadí sa skladá z piatich bohato dekorovaných stĺpov spojených arkádami v štýle charakteristickom pre bulharskú architektúru.[6][4][3] Centrálna hlavná loď dosahuje výšky 8 metrov, bočné lode 6 metrov, pričom všetky tri lode zdieľajú spoločnú sedlovitú[6] drevenú strechu. Strop je drevený a zdobený, u bočných lodí chrámu rovný, zhotovený z drevených panelov a nad centrálnou loďou klenutý. Na východnej strane je budova zakončená apsidou.[6][3] Hlavný vchod do chrámu sa nachádza na západnej strane pod kolonádou, ktorá ohraničuje nartex (chrámová predsieň).[6][4] V chráme sa nachádza aj druhé poschodie vo forme balkónu,[6][4][3] ktorý má tvar bulharského písmena „П“ a ktorý sa začína nad nartexom v západnej časti chrámu,[3] vedú naň dve schodiská (na južnom a severnom konci nartexu) a bol pôvodne vybudovaný ako oddelený priestor pre ženy.[6][4] Balkón z vnútornej strany chrámu siaha až do priestoru samotného naosu.[3] Ikonostas vyrezal Ioannis Paskoulis z Metsova,[6][1][3] čo je zrejmé z bločku zo 17. marca[6] 1836[6][1][4][3] na ktorom bola práca faktúrovaná a ktorý sa zachoval až do súčasnosti.

Ikonostas je veľmi odlišný od ostatných nachádzajúcich sa v plovdivských chrámoch.[6] Je celý vyrezaný v barokovom slohu a[6][1][3] pri jeho výrobe sa autor síce čiastočne držal balkánskych pravoslávnych tradícií,[6] ale z väčšej časti je ikonostas vyrobený v tzv. „viedenskom štýle“.[6][1][3] Podľa plovdivského historika Dr. K. Apostolidesa bol ikonostas dokonca vyrobený priamo vo Viedni podľa vzoru ikonostasu, ktorý sa nachádza v tamojšom chráme svätého Juraja.[6] Okrem ikonostasu je Ioannis Paskoulis taktiež autorom vyrezávaného dreveného baldachýnu nad oltárom, ako aj episkopálneho stolca.[6][3] Dva menšie ikonostasy (proskynetariony) boli vyrobené o niečo neskôr a sú dielom významného rezbára Dimităra Staniševa z debarskej drevorezbárskej školy.[6] Ikony na ikonostase sú predovšetkým dielom slávneho bulharského maliara Zachariho Zografa,[6][2][1][4] ktorý na nich pracoval so svojím bratom Dimitărom v rokoch 18361840.[6][1][4] V roku 1848[6] boli pridané aj ďalšie ikony, ktorých autormi boli umelec Nikola Odrinčanin z Edirne ako aj Stanislav Dospevski,[6][1] ktorý bol synovcom Zachariho Zografa.[6] V chráme sa nachádzajú aj staršie ikony (niektoré až zo 16. storočia), ktoré boli chrámu darované obyvateľmi mesta.[6][4] Vymaľovanie stien chrámu, ikonostasu ako aj nartexu a schodísk prebehlo v rokoch 18641866[6][1][4] a fresky sú dielom dvoch umelcov z Pazardžiku – Stefana Andonova a Atanasa Giudženova.[6][1]

Chrámový dvor je ohradený 6 – 8 metrov vysokým kamenným múrom[6][1][4] v ktorom sa nachádzajú dva portály umožňujúce vstup do chrámového komplexu.[6]

Okrem samotného chrámu sa vnútri komplexu nachádzajú ďalšie stavby:

  • malá budova nachádzajúca sa pri východnej stene, ktorá bola postavená ako ženský kláštor a slúžila po stáročia predstaviteľom jeruzalemského patriarchátu[6][1]
  • dom kostolníka, ktorý sa nachádza pri východnej stene chrámového komplexu a ktorého časť tvorí previs nad mestskou bránou Chisar kapija[6][1]
  • zvonica – päťposchodová 13 metrov vysoká zvonica, postavená v severozápadnom rohu chrámového dvora[6][1][4] (vo zvonici sa nachádzajú 2 zvony, ktoré boli odliate v roku 1925)[4]
  • budova chrámovej školy, ktorá sa nachádza v južnej časti chrámového dvora a v súčasnosti slúži ako výstavná sieň ikon pod správou Mestskej umeleckej galérie[6][1][4]
  • budovy fary[6]
  • malá kostnica,[6][4] ktorá sa nachádza v blízkosti apsidy u oltárnej časti chrámu a kde sa nachádzajú pozostatky, ktoré boli už pred výstavbou súčasnej budovy pochované v priestoroch chrámového komplexu[6]
  • mramorová kašna[1]
  • niekoľko náhrobkov dnes vystavených v priestore nartexu, ktoré pôvodne pochádzajú z 18. storočia a kde sú pochovaní významní predstavitelia náboženskej komunity chrámu[6]

Patrocínium

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je zasvätený rímskemu cisárovi Konštantínovi I. a jeho matke Helene.[6][4]

Chrámový sviatok: 21. mája na sviatok svätých Konštantína a Heleny[6]

Malé chrámové sviatky:

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][4]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Sveti Konstantin i Elena“ s kambanarijata i oltaria (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“ с камбанарията и олтаря, doslova Chrám svätých Konštantína a Heleny so zvonicou a oltárom) oficiálny skrátený názov pamiatky je Cărkva „Sveti Sveti Konstantin i Elena“ (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“, doslova Chrám svätých Konštantína a Heleny).[5]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 18 – 20. (po bulharsky)
  2. a b c d BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 227. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 160 – 161. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 329 – 330. (po bulharsky)
  5. a b c d e mc.government.bg
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 33 – 45. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]