Cyprusovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cupressaceae)
Cyprusovité

Cupressus sempervirens
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cyprusovité (lat. Cupressaceae) je čeľaď borovicorastov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to zväčša ihličnaté stromy, alebo kry. Drevo a listy sú často aromatické. Listy až na niekoľko výnimiek neopadavé, jednoduché, striedavé, protistojné alebo praslenovito usporiadané, šupinovité kratšie ako 1 mm až čiarkovité, ihlicovité, do 3 cm dlhé so živicovými kanálikmi. Na plochých konároch sa často vyskytujú odlišné šupinovité listy. Sú to jednodomé rastliny s výnimkou rodu Juniperus, ktorý zahŕňa dvojdomé rastliny. Samčie šištice so špirálovito usporiadanými alebo protistojnými mikrosporofylmi. Mikrosporángia po 2 – 10 na spodnej strane mikrosporofylu. Peľové zrnká bez vzušných vakov. Samičie šištice so štítovitými alebo prisadnutými semennými šupinami, dužinatými v rode Juniperus, spojené s podpornými šupinami, vajíčok 1 – 20 na vrchnej strane šupín, vajíčka zvyčajne priame na mikropyle orientované smerom von zo šištice. Šišky dozrievajú v priebehu 1 – 3 rokov. Semená s 2 – 3 krátkymi bočnými krídlami, pri niektorých rodoch krídlo chýba. Klíčne listy sú 2 až 15.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to kozmopolitná čeľaď. Tri štvrtiny druhov sa vyskytujú na severnej pologuli, rastú v rôznych prostrediach, od močiarov až po suché stanovištia, od úrovne mora až po vysoké hory.

Rody[upraviť | upraviť zdroj]

Juniperus communis (borievka obyčajná)[upraviť | upraviť zdroj]

Nájznámejším zástupcom na Slovensku je takmer po celej severnej pologuli rozšírená Juniperus communis – borievka obyčajná. Je to nízky ker alebo malý strom, s odstávajúcimi, pichľavými ihlicami dlhými do 15 mm, ktoré vyrastajú v trojpočetných praslenoch. Poskytuje dužinaté šišky galbuly, ktoré sa využívajú ako korenie a základná surovina na výrobu niektorých liehovín (borovička, gin). Drevo je vyhľadávaným materiálom pre rezbárske práce.

Juniperus sabina – (borievka netatová)[upraviť | upraviť zdroj]

Ohrozeným a zákonom chráneným druhom je Juniperus sabina – borievka netatová. Ide o ker s poliehavými konármi a prevažne šupinovitými listami. V Pieninách predstavuje pravdepodobne relikt z medziľadovej doby. Je prudko jedovatá – obsahuje sabinol v éterickom oleji.

Thuja occidentalis – (tuja západná)[upraviť | upraviť zdroj]

V parkoch, na cintorínoch a v záhradach sa často (v Európe od roku 1545) pestuje severoamerický druh Thuja occidentalis – tuja západná zo Severnej Ameriky a Platycladus orientalis – tujovec východný, pôvodom z Číny a Kórey (v Európe od roku 1752). Tieto druhy majú šišky so škridlicovito sa prekrývajúcimi šupinami.

Cupressus – (cyprus) a Chamaecyparis – (cypruštek)[upraviť | upraviť zdroj]

Rody Cupressus – cyprus a Chamaecyparis – cypruštek majú šišky guľovité, so štítkovite usporiadanými semennými šupinami. U nás sa najčastejšie pestuje severoamerický druh Chamaecyparis lawsoniana – cypruštek lawsonov, vysoký strom s nápadne purpurovými samčími šišticami.

Sequoia sempervirens – (sekvoja vždyzelená)[upraviť | upraviť zdroj]

Do čeľade Cupressaceae patria aj najvyššie a najmohutnejšie stromy na Zemi. Sequoia sempervirens – sekvoja vždyzelená s jedincami vysokými až 112 m a kmeňmi hrubými až 6,7 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii a Oregone.

Sequoiadendron giganteum – (sekvojovec mamutí)[upraviť | upraviť zdroj]

Sequoiadendron giganteum – sekvojovec mamutí, až 106 m vysoký a s kmeňom hrubým až 11,4 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii. Niektoré druhy sa dožívajú 2000 až 3000 rokov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]