Cyril Daxner
| Cyril Daxner | |
| slovenský právnik, dôstojník, novinár | |
 | |
| Narodenie | 20. júl 1904 Tisovec |
|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1945 (40 rokov) Bratislava |
| Commons |  Cyril Daxner |
Cyril Daxner de Tótzabar (* 20. júl 1904, Tisovec – † 7. jún 1945, Bratislava) bol slovenský právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, účastník v Malej vojne, organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
Rodina
Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1949 a tvorca politického programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.
Otec bol Ivan Daxner (1860 – 1935), ktorý má priamu spoluúčasť na vytvorení Československej republiky a bol tajomníkom Slovenskej ligy. Podpisoval Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, teda dokumenty vedúce k vzniku Československej republiky.
Prastarý otec bol Karol Kuzmány, 1. historický podpredseda MS a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v.
Medzi blízkych príbuzných napr. patrí Janko Jesenský (1874 – 1945) spisovateľ, politik a prvý slovenský nositeľ titulu národný umelec a taktiež Juraj Janoška (1882 – 1945) zast. župan, určitý čas predseda Slovenskej národnej strany, účastník SNP, ktorý zomrel tragicky v roku 1945.
Životopis
Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.
Dejinný význam Cyrila Daxnera je v troch oblastiach: v aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.
Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Jeho meno medzi v regióne rezonuje dodnes. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu. Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.
V marci 1939 po maďarskom obsadení Podkarpatskej Rusi sa dobrovoľne hlási na veliteľstve v Prešove u Augustína Malára. Ten nasadzuje na front narýchlo zostavené slovenské jednotky ľahkých tankov. Nadporučík delostrelectva Cyril Daxner prijíma velenie nad útočnou vozbou slovenských obrnených vozidiel proti postupujúcim maďarským jednotkám. Počas bojov osobne obsluhuje jedno obrnené vozidlo a po zásahu granátom len o vlások ujde smrti. Radí sa k jedným z hrdinov Malej vojny (1939). K jeho skupine sa pridávajú aj mladí dobrovoľníci z prešovského telegrafného práporu. Cyril Daxner a jeho jednotka je nasadená do prudkých bojových v okolí Nižnej Rybnice.
Neskôr pôsobí ako advokát v meste Vranov nad Topľou. Organizuje odboj a bol kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku so spojením na Bratislavu. Organizoval spojenia s občianskym skupinami v Humennom, Bardejove, Stropkove. Osobne sa spolupracoval s Viliamom Žingorom a Ľudovítom Kukorellim. Na základe udania konfidenta ÚŠB bol zradený a 19. apríla 1944 zatknutý spolu s manželkou. Od 15. mája 1944 bol väznený v Ilave a neskôr v Bratislave. Gestapo ho vo februári 1945 odvlieklo do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.
Po oslobodení chorý a podvyživený opúšťa loďou Rakúsko a vracia sa do Bratislavy 24. mája 1945. Pokúša sa dostať k rodinnému príbuznému Jankovi Jesenskému, no od únavy zaspal na ulici a z chladného počasia dostal zápal pľúc. Lekár prof. Sumbol sa ho snažil do poslednej chvíle zachrániť. Cyril Svetozár Daxner zomiera v nemocnici v Bratislave na Hlbokej ceste 7. júna 1945 a je pochovaný na cintoríne pri Kozej bráne.
Ocenenie
Roku 1945 in memoriam vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; roku 1946 in memoriam Radom SNP I.tr.; Roku 1939 vyznamenaný Medailou za hrdinstvo a Pamätnou medailou za obranu Slovenska v marci 1939 udelené za bojové nasadenie v Malej vojne (1939). Posledné dve uvedené mu však odobral komunistický režim po roku 1948.
Literatúra
- Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014, č. 10-11/2014
- Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej ÚPN a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. - 20. marca 2015
- Malá vojna (Vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939), Príspevky a materiály konferencie v Michalovciach, 30. 3. 1993
Pamiatky
V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval. V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.