Dedačovský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dedačovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Dedačov, Hankovce
Prameň Dedačov
 - poloha Suchár
 - výška 381 m
 - súradnice 49°02′15″S 21°59′33″V / 49,0374°S 21,9925°V / 49.0374; 21.9925
Ústie Laborec
 - poloha Hankovce
 - výška 176 m
 - súradnice 49°01′50″S 21°57′01″V / 49,0305°S 21,9504°V / 49.0305; 21.9504
Dĺžka 3,0 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-03-2305
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dedačovský potok[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Humenné na území obcí Dedačov a Hankovce. Je ľavostranným prítokom Laborca, ktorý ústi do Latorice. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 381 m n. m. v centrálnej časti územia obce Dedačov na svahu lesa Suchár s 523 m n. m. v lesnom extraviláne zmiešanom s poľnohospodárskym extravilánom v okrese Humenné v Prešovskom kraji. Pramenná oblasť potoka má v suchom období veľmi nízky prietok vody.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie juhozápadným až západným smerom cez lesný extravilán, pravým brehom obmýva južné úbočie lesa Suchár, ľavým brehom obmýva severné úbočie lesa Pod lazom. V 218 m n. m. vteká do intravilánu Dedačova, v 193 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Dedačovom a obcou Hankovce. V 189 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a pokračuje územím Hankoviec, ľavým brehom obmýva drevospracujúcu prevádzku, v 176 m n. m. ústi do Laborca ako jeho ľavostranný prítok.[5][6][7] Pramení a preteká svojim horným tokom na území obce Dedačov a svojim dolným tokom preteká a ústi na území obce Hankovce. Nemá dôležitejšie prítoky.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Dedačov, na území ktorej pramení a preteká.[8] Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1543 Dedacsou, 1773 Dedaczowcze, 1808 Dedačov.[9] Pôvodný význam slovného základu názvu obce dedač je toponymické apelatívum k jednotnému gramatickému číslu dedák s významom osadenstvo s prevahou starších obyvateľov, príp. ich blízkych príbuzných alebo potomkov, podobne ako junač.[10] Z toponyma Dedačov pridaním formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Dedačovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[11] Hydronymum Dedačovský potok bolo štandardizované v roku 1990.[12] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Dedačovský potok je jedinečným názvom (november 2023).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-13]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-10]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133-137. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.
  5. Priebeh vodného toku Dedačovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-18].
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 122. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  7. Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 20, 24, 103, 107. ISBN 80-85672-05-7.
  8. Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 61.
  9. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 305.
  10. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (9). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 42, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 166. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-18.]
  11. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  12. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.