Dedačovský potok
| Dedačovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Humenné |
| Obec | Dedačov, Hankovce |
| Prameň | Dedačov |
| - poloha | Suchár |
| - výška | 381 m |
| - súradnice | 49°02′15″S 21°59′33″V / 49,0374°S 21,9925°V |
| Ústie | Laborec |
| - poloha | Hankovce |
| - výška | 176 m |
| - súradnice | 49°01′50″S 21°57′01″V / 49,0305°S 21,9504°V |
| Dĺžka | 3,0 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-30-03-2305 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dedačovský potok[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Humenné na území obcí Dedačov a Hankovce. Je ľavostranným prítokom Laborca, ktorý ústi do Latorice. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 381 m n. m. v centrálnej časti územia obce Dedačov na svahu lesa Suchár s 523 m n. m. v lesnom extraviláne zmiešanom s poľnohospodárskym extravilánom v okrese Humenné v Prešovskom kraji. Pramenná oblasť potoka má v suchom období veľmi nízky prietok vody.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhozápadným až západným smerom cez lesný extravilán, pravým brehom obmýva južné úbočie lesa Suchár, ľavým brehom obmýva severné úbočie lesa Pod lazom. V 218 m n. m. vteká do intravilánu Dedačova, v 193 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Dedačovom a obcou Hankovce. V 189 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a pokračuje územím Hankoviec, ľavým brehom obmýva drevospracujúcu prevádzku, v 176 m n. m. ústi do Laborca ako jeho ľavostranný prítok.[5][6][7] Pramení a preteká svojim horným tokom na území obce Dedačov a svojim dolným tokom preteká a ústi na území obce Hankovce. Nemá dôležitejšie prítoky.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v názve obce Dedačov, na území ktorej pramení a preteká.[8] Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1543 Dedacsou, 1773 Dedaczowcze, 1808 Dedačov.[9] Pôvodný význam slovného základu názvu obce dedač je toponymické apelatívum k jednotnému gramatickému číslu dedák s významom osadenstvo s prevahou starších obyvateľov, príp. ich blízkych príbuzných alebo potomkov, podobne ako junač.[10] Z toponyma Dedačov pridaním formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Dedačovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[11] Hydronymum Dedačovský potok bolo štandardizované v roku 1990.[12] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Dedačovský potok je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-13]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-10]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133-137. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Dedačovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-18].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 122. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 20, 24, 103, 107. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 61.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 305.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (9). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 42, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 166. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-18.]
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 51, 60. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.