Hlinica (prítok Sukovského potoka)
| Hlinica | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Medzilaborce |
| Obec | Roškovce |
| prameň | Roškovce |
| - poloha | Táboriská |
| - výška | 447 m |
| - súradnice | 49°16′01″S 21°51′16″V / 49,2669°S 21,8544°V |
| Ústie | Sukovský potok |
| - poloha | Roškovce |
| - výška | 324 m |
| - súradnice | 49°14′24″S 21°51′51″V / 49,2400°S 21,8642°V |
| Dĺžka | 2,0 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-30-03-2698 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hlinica[1] je potok v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Medzilaborce na území obce Roškovce. Je ľavostranným prítokom Sukovského potoka. Nachádza sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[2][3] Má dĺžku 2,0 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 447 m n. m. v severnej časti územia obce Roškovce juhovýchodne od vrchu Hlinica s 543 m n. m. na východnom svahu lesa Táboriská v lesnom extraviláne v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie južným smerom cez lesný extravilán premiešaný trvalým trávnym porastom obce Roškovce, pravým brehom obmýva úpätie lesa Táboriská, v 412 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 405 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok. V 395 m n. m. priberá ďalší bezmenný ľavostranný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Mladá, pravým brehom obmýva úpätie lesa a lúky Pod Príkladom. V 370 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok v priestore lúky Pod Čelom, vyteká z lesa, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Debry, v 348 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 340 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z pasienka Jalová, pravým brehom obmýva pasienok Farské Ripne. Podteká cestu z obce Krásny Brod do Roškoviec, v 324 m n. m. ústi do Sukovského potoka ako jeho ľavostranný prítok.[5][6] Pramení, preteká a ústi na území obce Roškovce. Nemá dôležitejšie prítoky.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v názve vrchu Hlinica s 543 m n. m., v priestore ktorého sa nachádza pramenná oblasť potoka. Pôvodný význam názvu vrchu bol priestor s charakteristickým výskytom úžitkovej hliny na mazanie stien, hrnčiarskej hliny, alebo ináč spájaný s hlinou. Slovný základ hlina bol rozšírený formantom toponymického apelatíva priestoru –(n)ica, podobne ako gvozdnica, klobučica, kamenica, kopanica.[7] Názov vrchu bol prenesený bez zmeny na vodný tok v podobe jednočlenného hydronyma ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Hlinica bolo štandardizované v roku 1990.[9] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Hlinica nie je jedinečným názvom (december 2023).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-04]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-23]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 15,133-137, 161. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 53, 62. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Hlinica (prítok Sukovského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-12-05].
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK 1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 57. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (13). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 43, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 27, 32. Dostupné online [3] [cit. 2023-12-06.]
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 53, 62. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.