Dionýz Ďurišin
| Dionýz Ďurišin | |
| slovenský literárny teoretik a komparatista | |
| Narodenie | 16. október 1929 Vyšná Jedľová |
|---|---|
| Úmrtie | 26. január 1997 (67 rokov) Bratislava |
Dionýz Ďurišin (* 16. október 1929, Vyšná Jedľová – † 26. január 1997, Bratislava)[1] bol popredným slovenským literárnym teoretikom a komparatistom svetovej úrovne. Pracoval v tradícii českých a slovenských škôl komparatívnej literatúry.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Dionýz Ďurišin sa narodil 16. októbra 1929 vo Vyšnej Jedľovej v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Do základnej školy chodil v Čičave, zmaturoval v roku 1948 v Prešove na Štátnom ruskom gymnáziu. V štúdiu pokračoval na FF UK v Bratislave, študoval slovenčinu a ruštinu. Po skončení vysokoškolského štúdia v rokoch 1952-1959 prednášal na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.[2] V rokoch 1959-1960 pracoval v ústrednom orgáne štátnej správy poľnohospodárstva a v rokoch 1960-1964 bol vedeckým pracovníkom Československo-sovietskeho inštitútu SAV. Následne prešiel do Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV.[1] V roku 1973 sa stal vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, neskôr opäť prešiel do Ústavu svetovej literatúry SAV, kde pôsobil do konca svojho života. Od nástupu do ústavov SAV až do roku 1974 zároveň prednášal aj na Pedagogickej fakulte v Trnave a v rokoch 1965-1970 bol redaktorom vedeckého časopisu Slavica Slovaca. Zomrel 26. januára 1997 v Bratislave.[2]
Odborná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatok jeho práce sa spája s činnosťou vysokoškolského učiteľa. Počas tohto obdobia napísal dvojzväzkové učebné texty Vybrané kapitoly z ruskej literatúry (1954, 1955).
Neskôr, keď pôsobil ako vedecký pracovník SAV zameral sa na komparatistické skúmanie literárnych vzťahov medzi slovenskou a ruskou literatúrou a neskôr aj s literatúrami iných národov. Prvým výsledkom bola monografia Slovenská realistická poviedka a N. V. Gogoľ (1966) Analyzoval v nej recepciu literárnej tvorby ruského spisovateľa v tvorbe slovenských autorov od štúrovcov až po zánik Rakúsko-Uhorska.[3]
V nasledujúcej monografii Problémy literárnej komparatistiky (1967) upresnil teoretický systém komparatistiky, taktiež ustálil pojmoslovie komparatistiky a interpretoval ju ako stabilnú zložku literárnej vedy.
V práci Z dejín a teórie literárnej komparatistiky (1971) rozvinul predchádzajúce výsledky svojho výskumného bádania najmä v metodologickej oblasti.
Metodologické aspekty porovnávacieho skúmania literatúry z hľadiska žánrového, slohového, ako aj v oblasti umeleckého prekladu rozvinul v prácach Teória literárnej komparatistiky (1975) a O literárnych vzťahoch: sloh, druh preklad (1976).
Dejiny slovenskej literárnej komparatistiky (1979) je monografia, ktorá syntetizuje vývinové tendencie tejto metódy literárnovedného výskumu na Slovensku. Dopĺňa ju následne aj knižne vydaním: Bibliografia slovenskej literárnej komparatistiky (1980).
Po dovŕšení tohto teoretického úsilia a vytvorení systematiky porovnávacieho štúdia literatúry rozšíril svoju výskumnú činnosť o programový medziliterárny aspekt v monografiách Teória medziliterárneho procesu (1987), Dialógy a reflexie o medziliterárnosti (1988), v dvojjazyčnej slovensko-ruskej medzinárodnej publikácii Systematika medziliterárneho procesu (1988), ako aj v rozsiahlom kolektívnom projekte Osobitné medziliterárne spoločenstvá (1987-1993), ktorého bol garantom a vedúcim autorského kolektívu. Toto dielo je zavŕšením teoretického spracovania výkladu princípov medziliterárneho procesu a medziliterárnosti ako osobitného prístupu ku skúmaniu literárnej histórie. Najmä šiesty zväzok Osobitné medziliterárne spoločenstvá 6. Pojmy a princípy (1993) formuluje východiskové pojmy takého odvetvia literárnej vedy, ktoré sa doteraz systémovo neanalyzovalo.[3]
Pojem svetová literatúra sa pokúsil definovať z hľadiska predchádzajúcich porovnávacích výskumov v monografii Čo je svetová literatúra (1992). Na tieto knihy nadväzuje publikácia Svetová literatúra perom a dlátom (1993), ktorá je prvým pokusom nájsť spoločného menovateľa odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra." Zdôrazňoval tu koncept medziliterárnosti a na teórii medziliterárnosti vystaval bádanie v rámci štúdia inonárodných literatúr a následného systematizovania v jednotlivých literárnohistorických jednotkách.[4]
Výsledkom dlhoročného snaženia autora prispieť ku kodifikácii zákonitostí literárnej vedy - teórie, histórie literatúry a z časti aj literárnej kritiky - je kniha Teória medziliterárneho procesu (1995). Autor v nej konštatuje, že teória medziliterárneho procesu či medziliterárnosti znamená obohatenie literárnej vedy a to najmä literárnej histórie, o nový rozmer a zahrnuje priestor od národnej literatúry až po jej najväčšiu, konečnú kategóriu - svetovú literatúru. V názve knihy je rímska I, takže sa nemalo jednať o posledné vydanie. Náhla smrť mu však v tom zabránila.[3]
Prijatie vo svete[upraviť | upraviť zdroj]
Výskumná práca Dionýza Ďurišina našla veľký ohlas medzi zahraničnými literárnymi vedcami. Jeho práce vyšli samostatne alebo časopisecky vo viacerých zahraničných vydaniach v nemčine, angličtine, maďarčine, ruštine, macedónčine, srbčine a v iných jazykoch. Profesor Ďurišin spolupracoval s desiatkami literárnych vedcov po celom svete. Niet pochýb, že Ďurišinovo dielo zasiahlo do dejín svetovej komparatistiky a myslenia o preklade. Napriek tomu ostalo dodnes nedocenené.[5]
Zoznam diel[upraviť | upraviť zdroj]
- Vybrané kapitoly z ruskej literatúry (1954, 1955)
- Slovenská realistická poviedka a N. V. Gogoľ (1966)
- Problémy literárnej komparatistiky (1967)
- Z dejín a teórie literárnej komparatistiky (1971)
- Teória literárnej komparatistiky (1975)
- O literárnych vzťahoch: sloh, druh preklad (1976)
- Dejiny slovenskej literárnej komparatistiky (1979)
- Bibliografia slovenskej literárnej komparatistiky (1980)
- Teória medziliterárneho procesu (1987)
- Dialógy a reflexie o medziliterárnosti (1988)
- Systematika medziliterárneho procesu (1988)
- Osobitné medziliterárne spoločenstvá (1987-1993) – kolektívny projekt
- Čo je svetová literatúra (1992)
- Svetová literatúra perom a dlátom (1993)
- Teória medziliterárneho procesu (1995)
- publikácie Medziliterárny centrizmus stredoeurópskych literatúr (1998)
Monografie a štúdie o autorovi[upraviť | upraviť zdroj]
- POSPÍŠIL, Ivo: Dionýz Ďurišin a Andrej Červeňák v súvislostiach slovensko-českých vzťahov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 1, s. 34 – 42.
- MATEJOV, Radoslav: Veda, lepšia ako román... (Dobrodružstvo bádania. O živote a diele Dionýza Ďurišina). In: Knižná revue, roč. XIII, 17. 9. 2003, č. 19, s. 3.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Dionýz Ďurišin - Slovenskí spisovatelia - Literárne informačné centrum [online]. www.litcentrum.sk, [cit. 2018-11-10]. Dostupné online.
- ↑ a b DATABAZEKNIH.CZ. Dionýz Ďurišin [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2018-11-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c Dionýz Ďurišin [online]. www.books.sk, [cit. 2018-11-10]. Dostupné online. Archivované 2020-08-07 z originálu.
- ↑ ŠUŠA, Ivan. VYUŽITIE KOMPARATÍVNEHO PRÍSTUPU VO VYUČOVANÍ LITERÁRNEJ VEDY [online]. [Cit. 2018-04-18]. Dostupné online.
- ↑ GÁLIK, Marián. Interliterariness as a Concept in Comparative Literature. CLCWeb: Comparative Literature and Culture, 2000-12-01, roč. 2, čís. 4. Dostupné online [cit. 2018-11-10]. ISSN 1481-4374. DOI: 10.7771/1481-4374.1089. (po anglicky)