Preskočiť na obsah

Dominik Duka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dominik Duka, OP
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný pražský arcibiskup a prímas český
Dominik Duka
Erb Dominik Duka, OP
In Spiritu Veritatis
V duchu pravdy
Dominik Duka - podpis
Štát pôsobeniaČesko
Funkcie a tituly
pražský arcibiskup
10. apríl 2010 – 13. máj 2022
Predchodca Miloslav Vlk Jan Graubner Nástupca
predseda Českej biskupskej konferencie
2010 – 2020
Predchodca Jan Graubner Jan Graubner Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Rodné menoJaroslav Duka
Narodenie26. apríl 1943 (81 rokov)
Hradec Králové, Protektorát Čechy a Morava
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRehoľa kazateľov (dominikáni)
Večné sľuby6. január 1969 (25 rokov)
Diakon
Svätenie15. marec 1970 (26 rokov)
Litoměřice, ČSSR
Štěpán Trochta
Kňaz
Kňazská vysviacka22. jún 1970 (27 rokov)
Litoměřice, ČSSR
Štěpán Trochta
Biskup
Konsekrácia26. september 1998 (55 rokov)
Katedrála Sv. Ducha, Hradec Králové, Česko
SvätiteľKarel Otčenášek
SpolusvätiteliaMiloslav Vlk
Giovanni Coppa
Kardinál
Menovanie18. február 2012 (68 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanti Marcellino e Pietro
Odkazy
Dominik Duka na dominikduka.cz
Dominik Duka na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Dominik Duka

ThLic. Dominik kardinál Duka OP (* 26. apríl 1943, Hradec Králové), občianskym menom Jaroslav Duka, je dominikánsky duchovný, emeritný 36. pražský arcibiskup a prímas český .[1] Predtým bol provinciálom Českej provincie dominikánov (1986 – 1998), 24. biskupom kráľovohradeckým (1998 – 2010) a apoštolským administrátorom litoměřickej diecézy (2004 – 2008). V apríli 2010 bol zvolený za predsedu Českej biskupskej konferencie. Pápež Benedikt XVI. ho pri pápežskom konzistóriu konanom dňa 18. februára 2012 v Ríme menoval kardinálom. Jeho titulárnym kostolom je rímsky kostol sv. Marcelína a Petra v Lateráne.[2]

Študoval na Gymnáziu J. K. Tyla v Hradci Králové a bezprostredne po maturite pracoval v továrni ZVU, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby mohol v roku 1965 začať študovať teológiu v Litoměřiciach. V januári 1968 bol prijatý do tajného Noviciátu rádu dominikánov. Dňa 22. júna 1970 bol kardinálom Štefanom Trochtom vysvätený za kňaza.

Služba v Dominikánskom ráde

[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach pražskej arcidiecézy (Chlum nad Ohří (teraz Chlum Svaté Maří), Jáchymov, Nové Mitrovice). V roku 1975 mu bol odňatý štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti. V tejto dobe sa tiež stal novicom Rádu dominikánov a pracoval spolu s Metodějom Habánom na možnostiach formácie členov rádu, neskôr sa stal magistrom klerikov a vikárom provinciála. Táto činnosť skončila jeho odsúdením v roku 1981 a pobytom vo väzení Plzeň-Bory (v rovnakej dobe tam bol väznený o. i. aj Václav Havel). Po prepustení až do roku 1989 pracoval v Škode Plzeň ako rysovač. Roku 1986 bol ustanovený za provinciála Českomoravskej dominikánskej provincie. Po roku 1990 naďalej pôsobí ako provinciál Dominikánskeho rádu a vyučuje na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vykonával tiež úrad predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Od roku 1997 je šéfredaktorom teologickej revue Salve, zaštítenej od roku 1994 českou Dominikánskou provinciou.

Bol iniciátorom českého prekladu Jeruzalemskej biblie, tvoreného od roku 1980, a spolu s Františkom X. Halasom aj hlavným prekladateľom. V tradíciách dominikánskej spirituality sa vyprofiloval ako teológ a plodný cirkevný spisovateľ, najmä v odbore biblistiky. Ako šéfredaktor sa výrazne podieľal na vydávaní dominikánskej revue pre teológiu, duchovný život a kultúru Salve.

Erb ako biskupa Hradce Králové

6. júna 1998 bol menovaný za biskupa Královohradeckej diecézy a 26. septembra toho istého roku prijal biskupskú vysviacku. 4. novembra 2004 bol menovaný tiež apoštolským administrátorom Litoměřickej diecézy z dôvodu indispozície biskupa Pavla Posáda. Túto funkciu zastával až do vymenovania Jana Baxanta za nového litoměřického biskupa v roku 2008. V sobotu 13. februára 2010 bol menovaný za nástupcu kardinála Miloslava Vlka vo funkcii Pražského arcibiskupa. Úradu sa ujal 10. apríla intronizáciou v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Za svoje ciele označil uzavretie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, ďalej aby cirkev viac oslovovala mladých a aby dohoda o majetkovom vyrovnaní štátu a cirkvi bola v prospech celej spoločnosti, a tým pádom aj v prospech cirkví a náboženských spoločností [1].

Dňa 6. januára 2012 pápež Benedikt XVI. oznámil na záver svätej omše, ktorú slúžil pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána (ľudovo Troch kráľov), že arcibiskupa Duku spolu s ďalšími 21 duchovnými menuje v blízkej budúcnosti za kardinálov.[3] Oficiálne menovanie bolo vykonané pri pápežskom konzistóriu, ktoré sa konalo dňa 18. februára 2012 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Svoju prvú svätú omšu v novej hodnosti slúžil 25. februára 2012 v katedrále sv. Víta,[4] pri ktorej si uctil pamiatku svätého Vojtecha a pripomenul tiež pamiatku Jozefa Toufara, ktorý v roku 1950 práve v tento deň zomrel na následky vyšetrovania komunistickým režimom. Kardinál Dominik Duka má názorovo aj ľudsky veľmi blízko k druhému prezidentovi Česka Václavovi Klausovi. Za tento vzťah býva často kritizovaný.

Generálny kaplán orleánskej obedience Rádu sv. Lazara

[upraviť | upraviť zdroj]

14. septembra 2012, počas slávnostnej investitúry orleánskej obediencie Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského, konanej na sviatok Povýšenia sv. Kríža v katedrále sv. Víta a na Pražskom hrade sa Dominik Duka stal novým Generálnym kaplánom Rádu.[5] V duchu historickej tradície bude garantom spirituálneho vedenia rádu v súlade s princípmi katolíckej náuky a ekumény. Kardinál Duka je tak v poradí už tretím, pôvodne královohradeckým biskupom, ktorý prijal svätolazarský kríž a patronát nad duchovným pôsobením rádu v Česku, no po prvýkrát v dejinách s pôsobnosťou pre priorstvá a komendy po celom svete. Počas ceremónie prijal kardinál Duka Duchovný Veľkokríž sv. Lazara z rúk 50. veľmajstra orleánskej obediencie rádu, grófa Jána Dobrzenského z Dobrzenicz a predsedu rádovej vlády, Charlesa-Philippa princa Orleánskeho, vojvodu z Anjou, za prítomnosti pápežského nuncia v Česku, Giuseppeho Leanzu a rádového spirituálneho veľkopriora, Pierra Boza, patriarchálneho exarchu Grécko-Melchitskej katolíckej cirkvi. Ako Generálny kaplán skončil k 1. januáru 2021 kedy bol zároveň veľmajstrom Dobrzenským z Dobrzenicz z rádu vylúčený.[6]

Emeritúra

[upraviť | upraviť zdroj]

13. mája 2022 príjal pápež František jeho demisiu vzhľadom na dovŕšenie kánonického veku. Ako jeho nástupcu v úrade vymenoval dovtedajšieho olomouckého arcibiskupa Jana Graubnera, ktorý kánonický vek dovŕši v roku 2023. [7]

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Medaile Za zásluhy I. stupňa (28. októbra 2001 - prezident Českej republiky)
  • Záslužný kríž
    • II. stupňa (2. júna 2003 - minister obrany Českej republiky)
    • I. stupňa (3. júna 2008 - ministerka obrany Českej republiky)
  • Veľkokríž za zásluhy Pro Piis Meritis Českého veľkopriorstva Suverénneho vojenského hospitálskeho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte (Maltézsky rád) (20. júna 2007)
  • insígnie hodnosti Bailiff a Čestný a záslužný veľkokríž Suverénneho vojenského hospitálskeho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte (24. januára 2013)
  • čestný doktorát univerzity vo Fribourgu za celoživotné úsilie o slobodu človeka a boj proti totalitnej moci, ako aj za zásluhy vo výuke a formácii rádového dorastu (15. novembra 2010)
  • Rad čestnej légie (19. augusta 2012)[8]
  • Duchovný Veľkokríž Rádu sv. Lazara - Jeruzalemského (19. augusta 2012) - odobratý k 1. januáru 2021 z dôvodu vylúčenia z rádu
  • čestný doktorát Univerzity Hradec Králové za podnet ku vzniku odboru "Politologie-latinskoamerická studia" na tejto univerzite a za prínos k nadviazaniu vedeckej spolupráce univerzity s vysokými školami v regióne Latinskej Ameriky (12. februára 2013)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b České katolíky povede Duka, papež mu svěřil úřad arcibiskupa (iDnes.cz, 13. februára 2010, Dostupné online.
  2. www.radiovaticana.cz
  3. www.radiovaticana.cz
  4. www.tisk.cirkev.cz
  5. www.oslj.cz
  6. Prohlášení Velmistra k řádové situaci v ČR [online]. [Cit. 2021-05-06]. Dostupné online. Archivované 2021-02-18 z originálu.
  7. Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online. (po taliansky)
  8. Francie ocenila kardinála Duku nejvyšším vyznamenáním z dob Napoleona

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominik Duka

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]