Elena Lacková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elena Lacková
slovenská prozaička a dramatička
Iné menáElena Doktorová
Štát pôsob.Slovensko, Česko
Narodenie22. marec 1921
Veľký Šariš, Česko-Slovensko
Úmrtie1. január 2003 (81 rokov)
Košice, Slovensko
Zamestnaniespisovateľka, dramatička, predsedníčka Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti
Známa vďakaHoriaci cigánsky tábor
Alma materKarlova univerzita

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice) bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine. Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.[1] V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.[2] Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu.[3]

Skorý život[upraviť | upraviť zdroj]

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.[1] V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[4] Počas Druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.[5]

Spisovateľská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[4] Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.[3] V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.[6] Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.[1] V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drieňova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.[6] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970.[3] Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hubschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.[4]

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor[upraviť | upraviť zdroj]

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”[6]

Pôsobenie vo verejnom živote[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 60-tych rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov - Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený. [6]

Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.[4] Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.[3] Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.[4]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.[3]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horiaci cigánsky tábor (1946)
  • Nový život (1952)
  • Rómske srdce (1955)
  • Veľký primáš Baro (1991)
  • Uľiľom tel bachtaľi čercheň - Narosila jsem se pod šťastnou hvězdou (1999)
  • Hrbatý Maren (1999)
  • Stratení ľudia (2002)[3]

Rozhlasová tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žužika (1989)
  • Iskry a popol rómskej lásky (1992)
  • Rómske srdce (1995)
  • Husle s tromi srdcami (1998)[3]

Prozaická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horiaci cigánsky tábor (1956)
  • Romane paramisa - Rómske rozprávky (1992)
  • O mule na aven pale - Mŕtvi sa nevracajú (1994)
  • Parne garuda - Bieli krkavci (1996)
  • Život vo vetre (2005)[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Elena Lacková [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  2. TASR. Významná rómska spisovateľka Elena Lacková sa narodila pred 100 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-22. Dostupné online [cit. 2021-07-27].
  3. a b c d e f g h Elena Lacková [online]. [Cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  4. a b c d e Elena Lacková :: Projekt [online]. www.kesaj.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  5. Elena Lacková [online]. www.romarchive.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  6. a b c d Elena Lacková [online]. romanejile.sk, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.