Emília Horváthová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Emília Horváthová
slovenská etnografka
Rod. menoEmília Čajánková
Narodenie23. máj 1931
Valaská, ČSR
Úmrtie10. február 1996 (64 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželPavel Horváth

Doc. PhDr. Emília Horváthová, DrSc. (rodená Čajánková; * 23. máj 1931, Valaská – † 10. február 1996, Bratislava) bola slovenská etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.[1][2]

Patrila medzi popredných európskych romológov so zameraním na zvykoslovie a duchovnú kultúru, bola autorkou viacerých monografií, vyše stovky hesiel v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska a členkou redakčnej rady časopisu Slovenský národopis.[1] Jej manželom bol historik Pavel Horváth.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1953 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor národopis-dejiny umenia[4] V rokoch 1953 – 1978 pôsobila postupne ako pomocná vedecká sila, odborná pracovníčka a vedecko-výskumná pracovníčka v Národopisnom ústave SAV, participovala aj na vedení ústavu. Od roku 1975 pôsobila ako interná pracovníčka na katedre archeológie, dejín umenia a národopisu Filozofickej fakulty UK a v roku 1978 sa habilitovala na docentku.[4]

Vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rómska problematika[upraviť | upraviť zdroj]

Téme Rómov na Slovensku sa venovala od roku 1952, kedy ako 21-ročná študentka etnografie realizovala prvé výskumy v teréne a vydala svoj prvý príspevok, v ktorom sformulovala ciele výskumu: „Na materiáli, ktorý výskumom získame, ukážeme špecifickosť cigánskej kultúry, ktorá spolu s vlastným jazykom a historickým pôvodom klasifikuje Cigánov ako národnosť … Na materiáli bude ďalej možné ukázať na kladné prvky cigánskej kultúry, ktorú majú naďalej rozvíjať.“ Výsledky opakovaných výskumov publikovala v roku 1954 v etnografickej štúdii Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov v časopise Slovenský národopis. V roku 1956 zorganizovala prvý kolektívny výskum tradičného aj súčasného života Rómov ôsmich oblastí Gemera. Do výskumov zapojila aj ďalšiu vtedy začínajúcu českú etnografku, romistku Evu Davidovú, predstaviteľov rómskeho etnika JUDr. Gustáva Kariku a MUDr. Jána Cibuľu (neskorší spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie – IRU) a českú výtvarníčku Mílu Doležalovú.[5][6]

V roku 1958 bolo prijaté uznesenie Ústredného výboru KSČ „O práci medzi cigánskym obyvateľstvom v ČSR“, akcentujúce program asimilácie Rómov s tým, že akceptovanie rómskeho jazyka a kultúry by „spomalilo proces prevýchovy Cigánov, posilnilo by nežiaducu izoláciu Cigánov od ostatných pracujúcich, napomáhalo by ďalej konzervovať starý, primitívny spôsob cigánskeho života“. Táto asimilačná politika mala vplyv okrem iného aj na ďalší rozvoj bádania v oblasti etnografie a Horváthovej prístup bol označený za „nekritický, romantický obdiv“. Monografiu Cigáni na Slovensku z roku 1964 potom koncipovala už v inom duchu než pri jej prvých výskumoch a v poslednej kapitole (ktorú však etnológ Arne Mann vníma len ako povinný ústupok tlaku režimu a „akoby napísanú iným autorom“ než zvyšok publikácie)[3] konštatuje, že „samotná forma existencie Cigánov ako etnickej diaspóry raz navždy znemožňuje ich sformovanie sa v národnosť a pozdejšie v národ i napriek tomu, že si niekedy vo väčšej, inde v menšej miere zachovali vlastnú kultúru“.[5]

Vlastníkom jej vedeckej pozostalosti, ktorú zhromaždila bývalá Nadácia InfoROMA sa neskôr stal Rómsky inštitút v Bratislave.[1]

Vybraná bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Cigáni na Slovensku : Historicko-etnografický náčrt. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 396 s.
  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Návod na výskum rodinných zvykov. Bratislava : Národopisný ústav SAV, 1982. 135 s.
  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. 248 s.
  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Špecifické črty tradičného spôsobu života Cigánov. Bratislava : Krajské osvetové stredisko, 1989. 35 s.
  • HORVÁTHOVÁ, Emília. Úvod do etnografie a folkloristiky. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1989. 176 s. ISBN 80-223-0116-7.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Horváthová, Emília, PhDr., DrSc. In: Amari Luma : rómska internetová encyklopédia [online]. Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  2. Horváthová, Emília, 1931 – 1996. In: Databáze Národní knihovny ČR [online]. Národní knihovna ČR, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  3. a b HERCEG, Michal. Pred 20 rokmi zomrela etnologička Emília Horváthová : [rozhovor s etnológom Arne Mannom z Ústavu etnológie SAV] [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2016-02-10, [cit. 2020-12-12]. Dostupné online.
  4. a b Emília Čajánková. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  5. a b DANEKOVÁ, Adriana. Podoby prezentácie dejín a kultúry Rómov na Slovensku múzejnými prostriedkami s dôrazom na expozičnú činnosť múzea kultúry Rómov na Slovensku. In: Expozičná, výstavná a prezentačná činnosť po roku 1989 : Etnológ a múzeum , XXIII. ročník : zborník príspevkov z odbornej konferencie, 24. – 26. september 2019, Lučenec. Ed. Michaela Škodová. [Lučenec] : Zväz múzeí na Slovensku, 2019. 231 s. ISBN 978-80-971748-8-0. S. 65 – 67.
  6. Romské vysílání „O Roma vakeren“ – „Romové hovoří“ : Plátna pro velké černé oči [online]. Praha: Český rozhlas, 2010-04-23, [cit. 2020-12-12]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]