Euthymides (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atická červenofigúrová amfora typu A, Hektor si oblieka zbroj, vedľa neho stoja Priamos a Hekabé, cca 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2307, Mníchov
Atická červenofigúrová amfora typu A, zobrazuje dvoch mladých atlétov (jedného s diskom označeného menom FAYLOS) a bradatého trénera, ostatné nápisy: PENTATHLOS, ORSIMENES; EUTHYMIDES HO POLIO, miesto výroby: Atény, maliar: Euthymides, syn Pol(l)ia, cca 505 – 500 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2308, Mníchov

Euthymides (starogr. Εὐθυμίδης) bol grécky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 515 až 500 pred Kr.[1]

Euthymides, aténsky hrnčiar a maliar váz z konca 6. stor. pred Kr., patrí najmä s Eufroniom a Fintiom k slávnej generácii maliarov váz známych ako „priekopníkov“, t. j. umelcov maľujúcich vázy novou červenofigúrovou technikou (experimentujúcich s touto novou technikou vázovej maľby). Aj keď nie všetky svoje diela signovali, možno ich rozoznať podľa maliarskej techniky. Je zrejmé, že sa navzájom stimulovali a prekonávali, pretože pracovali v úzkom kontakte v aténskej hrnčiarskej štvrti[2]). Spolu ale urobili v maliarskom umení taký veľký krok vpred, aký maliarstvo nezažilo až do talianskej renesancie.[3]

Euthymides podpísal osem aténskych váz, šesť ako maliar, ďalšie dve ako hrnčiar (úhľadné písmo prezrádza, že bol gramotný[4]).[1] Vo svojich signatúrach používal aj patronymikon „syn Pollia“. Použitie patronymikonu na atických vázach nie je bežné, používali ho niekoľkí hrnčiari v podpisoch na čiernofigúrových vázach, ale medzi maliarmi váz to bolo ojedinelé, aby Euthymides zdôrazňoval občianstvo v odvetví, ktoré zahŕňalo mnoho neaténskych obyvateľov (metoikov). Pravdepodobne to tiež poukazuje na jeho členstvo v remeselníckej rodine. Jeho otca Pollia niektorí učenci identifikovali so sochárom, ktorého diela sa našli na Akropole, hoci to mohol byť inak neznámy hrnčiar alebo maliar váz.[5]

Euthymides vo vázovej maľbe dosiahol podobne ako Eufronios veľké majstrovstvo vo figurálnej kresbe.[6] Na červenofigúrovej amfore, umiestnenej v mníchovskom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2307), datovanej do okolo roku 510 pred Kr., sa na jednej strane nachádza jeho signatúra EGRAFSEN EYTYMIDES HO POLIO („Euthymides syn Pollia namaľoval“) a na druhej strane nápis HOS OUDEPOTE EUFRONIOS („ako nikdy Eufronios“).[7] Tento nápis sa často interpretuje ako „Eufronios nikdy neurobil nič také dobré“.[8] Amfora na strane tohto nápisu zobrazuje troch nahých tancujúcich kómastai (kómos – bujarý sprievod na Dionýziach[9]), prvé trojrozmerné zobrazenie mužského tela v pohybe v gréckej vázovej maľbe (Euthymides tu zdanlivo zobrazil štúdiu ľudskej postavy v rôznych pózach[4]).[10]

Táto amfora na opačnej strane ponúka pozoruhodný výjav z trójskej vojny. Zobrazuje Hektora vyzbrojujúceho sa v prítomnosti svojich rodičov, Priama a Hekaby.[11] Každá z postáv je označená, čo zaisťuje, že sa (gramotný) divák nepomýli, pokiaľ ide o ich identitu. Pátos scény spočíva v divákovom poznaní tragického osudu, ktorý čoskoro postihne jej postavy – Hektorova smrť rukou Achilla (Homérova Iliada 22. 247–366), vražda Priama (ktorú sám Priamos predpovedal v Il. 22. 66–8) a zotročenie Hekaby a ostatných žien Tróje (opäť predpovedané Priamom v Il. 22. 59–65).[12]

Ďalším príkladom Euthymidovho maliarskeho umenia je červenofigúrová amfora (Múzeum antického umenia v Mníchove, inv. č. 2308) nájdená vo Vulci v južnom Taliansku, datovaná do rokov 505 až 500 pred Kr., ktorá na prednej strane zobrazuje dvoch skýtskych lukostrelcov, ktorí pomáhajú gréckemu bojovníkovi vyzbrojiť sa.[13] Na druhej strane amfory sú zobrazení atléti, z ktorých jeden menom Faylos dvíha oboma rukami disk. Tréner sa volá Orsimenes, slovo Pentathlos za Fayllom zrejme odkazuje na disciplínu, v ktorej vynikal.[14] Euthymidov psyktér z Turína (Museo di Antichità di Torino, 4123), podpísaný umelcom dvakrát, s maľbami atlétov na oboch stranách, zobrazuje apoxyomenoi (apoxyomenos, doslova „škrabací“, t. j. atlétov, ktorí si so strigilami zoškrabujú prach a pot z tiel[15]) Faylla a Orthagora na jednej strane a zápasníkov Thésea a Klyta na druhej strane.[16] Meno Faylla je známe z ďalších dvoch váz: z londýnskej amfory E256 od tzv. „Maliara Bowdoinových očí“ a z bostonského psyktéra 8019 od Fintia. Fayllos bol identifikovaný ako slávny päťbojár z Krotónu, ktorý vyhral trikrát na Pýtických hrách, a to dvakrát v päťboji a raz v zápase (Failos bol v roku 480 pred Kr. veliteľom krotónskej lode v bitke pri Salamíne[17]).[18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 458.
  2. ↑ Michael Maass, Badisches Landesmuseum Karlsruhe. Wege zur Klassik. Karlsruhe : Badisches Landesmuseum, 1985. ISBN 978-39-2312-304-9. S. 124.
  3. ↑ Dietrich Von Bothmer. Greek Vase Painting. New York : Metropolitan Museum of Ar, 2007. ISBN 978-08-7099-488-3. S. 5.
  4. ↑ a b Athina Mitropoulos, Laura Snook, Alastair Thorley. OCR Classical Civilisation A Level Components 23 and 24. London : Bloomsbury Publishing, 2017. ISBN 978-13-5002-097-9. S. 199-200.
  5. ↑ Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Wisconsin : University of Wisconsin Pres, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 20.
  6. ↑ J.W. Roberts. City of Sokrates: An Introduction to Classical Athens. London : Routledge, 2002. ISBN 978-11-3470-480-4. S. 169.
  7. ↑ Guy Hedreen. The Image of the Artist in Archaic and Classical Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2016. ISBN 978-11-0711-825-6. S. 199.
  8. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 32.
  9. ↑ Alan Hughes. Performing Greek Comedy. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-11-0700-930-1. S. 288.
  10. ↑ Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Cambridge : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 33.
  11. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 30.
  12. ↑ Jan Haywood, Naoise Mac Sweeney. Homer’s Iliad and the Trojan War. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-13-5001-269-1. S. 43.
  13. ↑ Chris Gosden, Helena Hamerow, Philip de Jersey, Gary Lock. Communities and Connections. OUP Oxford : OUP Oxford, 2007. ISBN 978-01-9152-811-8. S. 36.
  14. ↑ Paul Christesen, Charles H. Stocking. A Cultural History of Sport in Antiquity. London : Bloomsbury Publishing, 2022. ISBN 978-13-5028-296-4. S. 199.
  15. ↑ Claudio Tuniz, Manuela Montagnari Kokelj, Marco Budinich. Science For Cultural Heritage. Singapur : World Scientific, 2010. ISBN 978-98-1446-492-5. S. 11.
  16. ↑ Jenifer Neils. The Youthful Deeds of Theseus. Roma : Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7689-006-2. S. 35.
  17. ↑ Xavier Duffy. Commemorating Conflict: Greek Monuments of the Persian Wars. Oxford : Archaeopress Publishing Ltd, 2018. ISBN 978-17-8491-840-8. S. 84.
  18. ↑ The J. Paul Getty Museum. The J. Paul Getty Museum Journal. Malibu : Getty Publications, 1985. ISBN 978-08-9236-090-1. S. 168.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Euthymides_(maliar)&oldid=7805856“