Fintias (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atická červenofigúrová hydria so zobrazením dvoch hetér hrajúcich na symposiu hru „kottabos“, signovaná maliarom Fintiom, cca 510 – 505 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen, Mníchov
Atický červenofigúrový kylix zobrazuje nahé dievča (zrejme mainádu) útočiace na satyra sediaceho na zemi (vtipné zvrátenie normálnej situácie zobrazujúce satyrov útočiacich na mainády) maliar: Fintias (signované trikrát), cca. 510 pred Kr., Badisches Landesmuseum 63/104

Fintias (starogr. Φιντίας) bol grécky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 520 až 500 pred Kr.[1]

Fintias, aténsky hrnčiar a maliar váz z poslednej štvrtiny 6. stor. pred Kr., bol spolu s Eufroniom a Euthymidom jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tzv. „priekopníckej“ skupiny umelcov maľujúcich vázy už červenofigúrovou technikou (pracovali v úzkom kontakte v aténskej hrnčiarskej štvrti, navzájom sa stimulovali a prekonávali[2]).[3] Pripísaných mu bolo asi sedemnásť váz rôznych tvarov (aj podľa štýlu), z ktorých sedem podpísal ako maliar (písmo jeho signatúr sa líši, pretože nebol obzvlášť gramotný[4]).[5]

Pre Fintia bolo ešte v tomto ranom období červenofigúrovej vázovej maľby typickým používanie reliéfnych línií, nie zriedenej glazúry a jeho záľuba v zobrazovaní drapérií. Postavy, ktoré Fintias namaľoval, sa dajú rozoznať podľa dĺžky a výraznej krivky oka a podľa takmer konkávneho profilu nosa. Ďalšími charakteristickými črtami sú kreslené obrysy vlasov, dlhé prsty a chodidlá. Švajčiarsky archeológ Hansjörg Bloesch naznačil, že mnohé z váz, ktoré Fintias maľoval, dodal prominentný hrnčiar Kachrylión, ktorý tiež vyrábal vázy pre maliara, ktorého John Beazley nazval Kiss Painter („Bosk maliar“, podľa zobrazenia mladíka a dievčaťa, ktorí sa chystajú pobozkať[6]).[5]

Za najstaršie dielo Fintia sa považuje mníchovský kylix (Antikensammlungen, 2590, Mníchov), datovaný približne do roku 520 pred Kr., podpísaný ním ako maliarom a Deiniadom ako hrnčiarom.[7] Tento kylix na jednej strane zobrazuje Hérakla zápasiaceho s obrom Alkyoneom a na druhej Hérakla a Apolóna bojujúcich o tripus.[8] Mníchovská čaša je nepochybne pozoruhodná, no po technickej stránke prevedenia nie je ešte tak vyzretá ako jeho neskoršie diela (všetky jeho ostatné diela akoby nesúviseli s týmto prvým dielom, ktoré bolo skôr štylisticky blízke vázovým maľbám maliara Psiaxa).[9]

Medzi jeho najznámejšie diela patrí červenofigúrová hydria (Staatliche Antikensammlungen und Glyptothek - 2421, Mníchov), datovaná do okolo roku 510 pred Kr., ktorá na tele (nádoby) zobrazuje scénu zo školy a na ramene scénu zo symposia. Na rozdiel od väčšiny školských scén sú tu všetky postavy pomenované. Učiteľom je Smikythos, mladší chlapec Tlempolemos, poslucháč Démetrios a študent hrajúci na lýre Euthymides. Je pochopiteľné, že mnohí v ňom videli „portrét“ maliara váz Euthymida, ktorého sem umiestnil kolega maliar. Je však ťažké si predstaviť, že by Euthymides a ďalší maliari váz mali prístup k takému vzdelaniu; aj keď mali nejaké školenia v gramatike za účelom písania nápisov, mousiké (hudba) bolo určite spojené s elitou.[10] Scéna zo symposia zobrazuje dve hetéry hrajúce hru kottabos (hra spočívala v hádzaní zostatku vína, ktoré ostalo po pití na dne plytkého pohára zvaného kylix, na rôzne ciele[11]).[12]

Maliar Fintias sa nápisom ΦΙΝΤΙΑΣ ΕΓΡΑΦΣΕΝ (FINTIAS EGRAFSEN – Fintias maľoval) podpísal pod všetky tri výjavy, ktoré zobrazuje červenofigúrový kylix (Badisches Landesmuseum 63/104, Karlsruhe), datovaný približne do roku 510 pred Kr. Tento kylix na vonkajších stranách medzi veľkými, rozvinutými palmetami pri rúčkach zobrazuje dionýzovské výjavy. Satyr sa tu chystá vziať lýru mladému mužovi, ktorý je pohltený svojou hrou. Na opačnej strane čaše je nahé dievča (zrejme maináda), ktoré útočí na satyra. Vo vnútri čaše (v tonde) je zobrazený kentaur vyzbrojený balvanom a kmeňom stromu.[2][13]

Fintias bol okrem maliara aj hrnčiarom. Podpísal sa ako hrnčiar na jeden kylix v tvare B a na dva aryballoi a niekoľko ďalších váz sa mu pripisuje (aj na základe techniky spracovania). Nedávne štúdia štýlu maľby a profilov váz pripisovaných Fintiovi preukázali, že Fintias pracoval v tom istom ateliéri s Euthymidom a maliarom Dikaiom a že zrejme vyškolil niekoľko významných umelcov vrátane Kleofradovho maliara a Berlínskeho maliara, pre ktorých Fintias mohol vyrobiť niekoľko váz.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 270.
  2. ↑ a b Michael Maass, Badisches Landesmuseum Karlsruhe. Wege zur Klassik. Karlsruhe : Badisches Landesmuseum, 1985. ISBN 978-39-2312-304-9. S. 124.
  3. ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 88.
  4. ↑ Peter Watson, Cecilia Todeschini. The Medici Conspiracy. New York : Hachette UK, 2007. ISBN 978-15-8648-540-5. S. 223.
  5. ↑ a b Johns Hopkins University, Ellen Reeder Williams. The Archaeological Collection of the Johns Hopkins University. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1984. ISBN 978-08-0183-050-1. S. 140.
  6. ↑ Marilyn B. Skinner. Sexuality in Greek and Roman Culture. Baltimore : John Wiley & Sons, 2013. ISBN 978-14-4434-986-3. S. 109.
  7. ↑ Volker Michael Strocka. Meisterwerke. München : Hirmer, 2005. ISBN 978-37-7742-655-6. S. 281.
  8. ↑ Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 271.
  9. ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Phintias [1]
  10. ↑ Sheramy Bundrick. Music and Image in Classical Athens. New York : Cambridge University Press, 2005. ISBN 978-05-2184-806-0. S. 60-61.
  11. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge University Press : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 27-28.
  12. ↑ Alexandre G. Mitchell. Greek Vase-Painting and the Origins of Visual Humour. Cambridge : Cambridge University Press, 2009. ISBN 978-11-0772-889-9. S. 67.
  13. ↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1989. ISBN 978-08-9236-150-2. S. 83-85.
  14. ↑ Johns Hopkins University, Ellen Reeder Williams. The Archaeological Collection of the Johns Hopkins University. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1984. ISBN 978-08-0183-050-1. S. 141.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintias_(maliar)&oldid=7806047“