Preskočiť na obsah

Explorer 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Explorer 2
vedecká družica
PrevádzkovateľArmáda Spojených štátov
Hlavní dodávateliaArmy Ballistic Missile Agency
JPL
Dátum štartu5. marec 1958, 18:28 UTC
Nosná raketaJuno I
KozmodrómLC-26A Cape Canaveral Air Force Station
Zánik5. marec 1958
Hmotnosť14,52 kg[1]

Explorer 2 (EXPLR2) bolo neúspešné zopakovanie misie Explorer 1. Družici sa kvôli zlyhaniu zapálenia štvrtého stupňa nosnej rakety nepodarilo opustiť atmosféru Zeme.[2] Explorer 2 odštartoval z Mysu Canaveral na Floride 5. marca 1958 o 18:28 UTC. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá vznikla z Jupiteru-C. Projekt Jupiter-C bol vyvinutý v roku 1954 a bol zrušený v roku 1955, keď bol nahradený programom Vanguard.

Nosná raketa sondy

Explorer 2 bol vybavený Geigerovým-Müllerovým počítačom na zisťovanie kozmického žiarenia. Po družici Explorer 3 bolo usúdené, že pôvodný Geigerov-Müllerov počítač sa nasýtil žiarenia z pásu nabitých častíc uväznených magnetickým poľom Zeme (pozri: Van Allenove radiačné pásy). Explorer 2 bol tiež vybavený citlivými mikrofónmi pre detekciu mikrometeoritov, odporovými detektormi, merajúcimi eróziu materiálu pôsobením dopadu mikrometeoritov a teplomermi na meranie vonkajšej a vnútornej teploty.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Explorer 2 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. Data Sheet - Explorer Information [online]. Department of Astronautics, National Air and Space Museum, Smithsonian Institution, 2008-02-02. Dostupné online.
  2. Mission and Spacecraft Library - Explorer Program [online]. Jet Propulsion Laboratory, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online. Archivované 2008-01-27 z originálu.