TERRIERS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
TERRIERS (Tomographic Experiment using Radiative Recombinative Ionospheric EUV and Radio Sources)
3D model družice TERRIERS
3D model družice TERRIERS
PrevádzkovateľBoston University
Hlavní dodávateliaBoston University/AeroAstro
Iné názvyExplorer 76
Dátum štartu18. máj 1999
Nosná raketaPegasus XL
KozmodrómVandenberg AFB
Trvanie misie~ 1 deň
Zánikmáj 1999
COSPAR1999-026A
Webová stránkawww.bu.edu/satellite/
Hmotnosť132 kg

Tomographic Experiment using Radiative Recombinative Ionospheric EUV and Radio Sources, skrátene TERRIERS bola americká študentská družica prevádzkovaná Bostonskou univerzitou. Hlavným cieľom misie bolo demonštrovať možnosti sledovania termosféry a ionosféry pomocou tomografie a emisií fotónov v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Družica bola vynesená 18. mája 1999 raketou Pegasus XL. Po dosiahnutí obežnej dráhy však zlyhal systém orientácie a družica nebola schopná nasmerovať svoj jediný slnečný panel na Slnko. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o zorientovanie boli palubné batérie vybité a spojenie bolo prerušené.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Družica TERRIERS s menovkami prístrojov.

TERRIERS bola rotáciou stabilizovaná družica určená na štúdium ionosféry. Bola vybavená jedným panelom slnečných batérií dodávajúcim priemerne 31 wattov elektrickej energie a dobíjajúcimi NiCd akumulátorovými batériami s kapacitou 4,8 Ah. Telekomunikačný systém pracoval v pásme S (rýchlosť prenosu na satelit 4 kbit/s, z družice 32 kbit/s). Na palube boli nasledujúce vedecké prístroje:

  • 4 spektrometre na meranie nad nočnou stranou Zeme v extrémnej ultrafialovej oblasti 80-140 nm N-TESS (Night Tomographic EUV Slit Spectrograph) so spektrálnym rozlíšením 1 nm a priestorovým 0,5° (štrbina 0,5 × 40 mm)
  • 1 spektrometer na meranie nad dennou stranou Zeme v extrémnej ultrafialovej oblasti 80-140 nm D-TESS (Day Tomographic EUV Slit Spectrograph) so spektrálnym rozlíšením 1 nm a priestorovým 0,5° (štrbina 0,1 × 10 mm)
  • Monitor slnečného extrémneho ultrafialového žiarenia 7-40 nm GISSMO (Gas Ionization Solar Spectral Monitor)
  • 2 fotometre pre registráciu žiarenie s vlnovou dĺžkou 630 nm so zorným poľom 0,4° × 0,4°
  • Rádiomaják pre výskum šírenia rádiového signálu v ionosfére
  • Experimentálny mikroakcelerometer (stredoškolský experiment)

Stabilizačný systém využíval magnetické cievky k zmene osi rotácie. Ako polohové snímače slúžili detektory Slnka a magnetometre. Pozemná stanica a riadiace stredisko sa nachádzalo v areáli Bostonskej univerzity. Predpokladaná aktívna životnosť bola 1 rok. Družica sa pohybuje po slnečnej synchrónnej dráhe s preletom nad rovníkom o 08:40 miestneho času.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]