Explorer 15

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Explorer 15
vedecká družica
Explorer 15
PrevádzkovateľNASA
Iné názvyEPE-C
S-3C
DružicaZeme
Dátum štartu27. október 1962
Nosná raketaDelta DM 19
KozmodrómCape Canaveral LC-17
Trvanie misie95 dní
Zánik19. december 1978
COSPAR1962-059A (445)
Hmotnosť45,2 kg
Elementy dráhy
Epocha62-10-28.0
Inklinácia18,02°
Apoapsida17 640 km
Periapsida313 km
Doba obehu315,2 min

Explorer 15 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium umelo vytvoreného radiačného pásu vzniknutého počas jadrového testu Starfish Prime z júla 1962. Bola treťou zo série Energetic Particle Explorer, kam patrili aj satelity Explorer 12, Explorer 14 a Explorer 26. Družica bola vybavená prístrojmi, ktoré pôvodne slúžili ako záloha pre Explorer 14.

Misia[upraviť | upraviť kód]

Explorer 15 bol vynesený 27. októbra 1962 raketou Delta-DM19 a bol umiestnený na eliptickú dráhu s perigeom 300 km a apogeom 17 438 km. Počas štartu zlyhalo zariadenie pre riadenie rotácie a tá tak zostala rovnaká po celú dobu životnosti na hodnote 73 ot/min. Družica vstúpila do atmosféry 19. decembra 1978 a zhorela.

Prístroje[upraviť | upraviť kód]

Detektory protónov a elektrónov[upraviť | upraviť kód]

Družica disponovala celkom šiestimi kremíkovými detektormi. Dva detektory vyčnievali z telesa sondy a mali tak zväčšené zorné pole. Ostatné štyri boli umiestnené po obvode, kolmo na os rotácie. Detektory boli citlivé na elektróny s energiami 0,5-2,8 MeV a protóny s energiami 2,1-4 MeV. Hlavnou úlohou detektorov bolo štúdium radiačného pásu po jadrovom teste. Užitočné dáta sa získali do 23. decembra 1962.

Smerový a všesmerový detektor toku protónov a elektrónov[upraviť | upraviť kód]

Na meranie bola použitá dvojica plastových scintilačných detektorov. Prvý detektor bol smerový a bol umiestnený kolmo na os rotácie so zorným uhlom 16° a dokázal snímať elektróny s energiou na 500 keV. Druhý detektor bol všesmerový a dokázal merať samostatne tok protónov (40-110 MeV) a elektrónov (>4 MeV). Dáta z oboch detektorov bola zbierané po dobu 9,3 sekundy a potom boli každých 69 sekúnd expedované so zvyškom telemetrických dát. Dáta z prístroja boli prijímané do 30. januára 1963.

Ostatné prístroje boli identické s Explorerom 14.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Explorer 15

Zdroje[upraviť | upraviť kód]


Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]