František Butko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Butko
slovenský generál, náčelník Štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu
slovenský generál, náčelník Štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu
Narodenie 26. marec 1953 (66 rokov)
Hrabové, Československo
Alma mater Vojenskej vysokej školy vo Vyškove
Vojenská akadémia A. Zápotockého
Štátne občianstvo Česko-Slovensko Československo
Slovensko Slovensko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily
Česko-Slovensko ČSĽA
Česko-Slovensko Československá armáda
Slovensko Ozbrojené sily SR
Hodnosť SVK-Air Force-OF-07.svg Generálmajor
V službe 1976 – 2008
Velil 62. motostrelecký pluk
2. armádny zbor
Vojenská posádka Bratislava
Účasť v bojoch

Generálmajor Ing. František Butko (* 26. marec 1953, Hrabové) je slovenský generál. V roku 2002 bol ustanovený do funkcie náčelníka Štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 absolvoval Vojenské gymnázium J. Žižku v Opave. Potom v období 1972 až 1976 študoval na Vojenskej vysokej školy vo Vyškove na Morave a roku 1976 bol prijatý v hodnosti poručík za vojaka z povolania. Po ukončení štúdia pôsobil v Česku, kde vykonával základné veliteľské funkcie v motostreleckom vojsku. Po ukončení postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne bol už v roku 1986 ustanovený do funkcie veliteľa 62. motostreleckého pluku v Prachaticiach. V roku 1990 sa stal zástupcom veliteľa 3. motostreleckej divízie v Kroměříži.

Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol premiestnený do Trenčína na Vojenské veliteľstvo Východ. Tu vykonával riadiace štábne funkcie. Medzi tým absolvoval štúdium na Akadémii obrany v Paríži. V roku 1997 sa stal veliteľom 2. armádneho zboru v Prešove. V tejto funkcii ho prezident SR vymenoval do prvej generálskej hodnosti generálmajor. V roku 1999 absolvoval kurz anglického jazyka v kanadskom meste Borden. Po jeho absolvovaní nastúpil v Bratislave do funkcie náčelníka Štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu. V roku 2002 sa stal veliteľom vojenskej posádky Bratislava.

V roku 2003 prešiel do služieb vojenskej diplomacie, kde sa stal na slovenskom veľvyslanectve vo Francúzsku pridelencom obrany. Svoju vojenskú kariéru ukončil v roku 2008 kedy bol prepustený do zálohy.

Do druhej generálskej hodnosti ho prezident SR povýšil 5. decembra 2002.

Ovláda anglický, francúzsky a ruský jazyk.

Miesta vojenského pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná medaila ministra obrany I. stupeň, Za vernosť ozbrojeným silám SR II. st. a I. st, Čestný odznak ozbrojených síl SR I. stupeň, Medaila vojenskej spravodajskej služby 2. st a 1. st, a ďalšie.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 26