Pakost krvavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Geranium sanguineum)
Pakost krvavý

Pakost krvavý – celkový habitat.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Geranium sanguineum
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pakost krvavý[3] (lat. Geranium sanguineum)[2] je trváca teplomilná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po Kaukaz.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost krvavý je trváca teplomilná bylina s hrubým a plazivým podzemkom. Byle sú vystúpavé až priame, od bázy rozkonárené, dlho odstávajúco chlpaté, dlhé 20 až 40 cm.[4][5][6]

Protistojné listy sú stopkaté, dolné so stopkami dlhými 4 až 10 cm, horné so stopkami 1 až 3 cm. Prízemné listy čoskoro odumierajú. Čepeľ je okrúhla, s priemerom 3 až 6 cm, hlboko dlaňovito strihaná na päť až sedem dielov, na oboch stranách chlpatá, na okraji brvitá. Jednotlivé segmenty sú najčastejšie trojdielne, vzácne dvojdielne alebo nedelené, v obryse sú kopijovité.[4][5][6]

Päťpočetné karmínovočervené kvety, s priemerom koruny 30 až 40 mm, sú obyčajne jednotlivé a vyrastajú v pazuchách listov. Dlhé a štetinaté kvetné stopky sú priame, pri dozrievaní sklonené. Kvetné púčiky sú väčšinou previsnuté. Kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, na báze zúžené do krátkeho nechtíka, nad nechtíkom husto chlpaté, na vrchole slabo vykrojené, dlhé do 20 mm. Sú dvakrát dlhšie ako kalich. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Nitky desiatich tyčiniek sú trocha kratšie ako kališné lístky. Päťpočetný kalich má lístky voľné, podlhovasto elipsovité, dlhé 8 až 13 mm, najčastejšie sú tri až sedem žilové a odstávajúco chlpaté.[4][5][6]

Zobákovité plody sú hladké, dlhé 30 až 40 mm, zobák plodu je štetinatý. Po dozretí sa rozpadávajú na päť na vrchole spojených plôdikov. Guľovité semená sú s jemnou jamkovou štruktúrou.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál pakosta krvavého sa rozprestiera od Európy po Kaukaz.[2] Na Slovensku je v celej panónskej oblasti hojný. Pomerne častý je v obvode predkarpatskej flóry, zriedkavý až vzácny v obvode centrálnych Karpát. Najvyšší výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 650 m n. m., v oblasti Sivý vrch, v Západných Tatrách.[4][5] Hojný je aj na viacerých miestach v Slovenskom raji.[7]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost krvavý obsadzuje stanovištia na vápencovom, dolomitovom, andezitovom podklade, na nížinách aj na spraši, od nížin do podhorského stupňa. Rastie vo svetlých listnatých lesoch a na krovinatých stráňach. Uprednostňuje výhrevné, vysychavé, zásadité, často vápenaté, voľné, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Kvitne od mája do septembra.[4][5][6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sp. Pl.: 683 (1753)
  2. a b c d e Geranium sanguineum L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
  4. a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 478-481.
  5. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 589-590.
  6. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
  7. Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 42.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]