Goa

Goa
Góa
štát
Štát	India
Počet okresov	2
Súradnice	15°33′S 73°49′V
Hlavné mesto	Panadží
Rozloha	3 702 km² (370 200 ha)
Obyvateľstvo	1 400 000 (2001) 25.
Hustota	378,17 obyv./km²
Vznik	30. máj 1987
Guvernér	Shivinder Singh Sidhu
Časové pásmo	UTC+5:30
ISO 3166-2	IN-GA
Jazyky	kónkánčina (úradný jazyk); maráthčina, kannadčina, hindčina, angličtina, portugalčina
Náboženstvo	hinduizmus (65,8 %), islam (6,8 %), kresťanstvo (26,7 %), iné
Webová stránka: goagovt.nic.in
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Goa alebo zriekavo Góa (po kónkánsky: गोंय - Gonja, po maráthsky : गोवा - Govā, po hindsky: गोआ - Góá, po anglicky Goa) je bývalá portugalská kolónia (Portugalská India, spolu s dŕžavami Daman a Diú), dnes najmenší federálny štát Indie, patrí k najviac prosperujúcim štátom Indie. Hlavným mestom je Panadží (-hind.; predtým Nova Goa; angl. Panaji), ďalšie väčšie mestá sú Madgánv (-hind.; angl. Margao), Mápusa (-hind.; angl. Mapusa) a Váskó da Gámá (-hind.; angl. Vasco da Gama).

Pôvod názvu

Starý indický epos Mahábhárata sa o Goe zmieňuje poukázaním na národ Goparaštra, známym ako chovatelia kráv; objavuje sa tu aj meno Gomant. Okrem ďalšieho mena Govaraštra pre južnú časť kónkánskeho územia sa vo svätých hinduistických sanskrtských spisoch zachovali aj mená Gopakapuri a Gapakapattana. Neskôr sa objavuje aj názov Gomanchala, ešte neskôr (v epických básňach nazývaných purana) potom mená Gove, Govapuri alebo Gopakpattan. Antický učenec Ptolemaios uvádza meno Gouba, arabské názvy zo stredoveku znejú Sindabur resp. Sandabur. V 15. storočí v súvislosti s portugalskou kolonizáciou sa objavuje názov Goa, najskôr pre prístav v ústí rieky Mandovi, dnes mesto Velha Goa, neskôr pre celé Portugalcami ovládané územie.

Geografia

Mapa okresov

Goa leží na západnom pobreží indického subkontinentu a hraničí so štátmi Maháraštra a Karnátaka, západné pobrežie tvorí Indický oceán (Arabské more). Celková plocha štátu je 3 702 km², najvyšším bodom je Sonsogor s výškou 1 167 m nad morom (v pohorí Západný Ghat), pobrežie je dlhé 101 km s mnohými veľkými plážami. Goa je bohatá na vodu, pretekajú ňou dve väčšie rieky Mandovi a Zuari a veľký počet ďalších. Goa sa administratívne delí na dva okresy (Severná Goa a Južná Goa), ktoré sa skladajú z jedenástich okresov, nazývaných taluka (od severu na juh: Pernem, Bardez, Bicholim, Satari, Tiswad resp. skôr Ilhas, Mormugao, Ponda, Salcete, Sanguem, Quepem, Canacona).

Klimatické podmienky v Goe: horúce leto (s teplotami medzi 30 °C a 39 °C) spojené s extrémnou vlhkosťou v dôsledku monzúnov (medzi júnom a septembrom) a pre Európanov príjemná zima (v decembri a januári sa denné teploty pohybujú medzi 20 °C a 30 °C, zrážky sú výnimočné).

Flóra a fauna

Prvým dojmom pri pohľade na pláže a na zázemie sú množstvá kokosových paliem. Vďaka hojným zrážkam v monzúnovom období a existencií mnohých riek a riečok má Goa bujnú vegetáciu. Na rozdiel od niektorých iných štátov v Indii, kde boli lesné porasty z veľkej časti vyrúbané, je asi jedna tretina územia v Goe zalesnená pôvodným džungľovým porastom. Okrem rôznych listnatých stromov a vzácnych drevín (ako napr. teakový strom) sú tu zastúpené stromy s orechmi kešu, s mangom, ďalej ananás a pod.

Okrem všadeprítomných kráv vykazuje príroda značnú populáciu líšok a divých prasiat; na pobreží a vo vnútrozemí žije množstvo vtáctva, či domáceho alebo sťahovavého. Goa je tiež známa veľkým počtom hadov, ktoré prispievajú ku zníženiu počtu rozšírených hlodavcov.

Dejiny

Známe dejiny Goy siahajú do 3. storočia pred Kristom, kedy Goa bola časťou severoindickej maurijskej ríše. V neskorších storočiach sa tu vystriedali vládcovia dynastií satavahanov, čalukyanov, silharov a kadambdov. Roku 1312 pripadla Goa na krátku dobu sultanátu z Dillí, karnátakskí vládcovia z Vijayanagaru ju následne znovu dobyli. Od roku 1469 tu vládli bahmánski sultáni a Mughalovia (Moguli) z Gulbargy, neskôr z Bižapuru.

V roku 1498 na západoindickom pobreží po oboplávaní Afriky pristál moreplavec Vasco da Gama. Portugalsko nechcelo iba ovládnuť lukratívny obchod s korením, ale robilo si nárok aj ako nová koloniálna moc. Portugalský admirál Afonso de Albuquerque potom v marci a znova v novembri 1510 porazil vojská bižápurského mogula, obsadil Gou a tým položil základný kameň budúcej kolónie Portugalská India.

Bazilika Bom Jesus

K dejinám Goy patrí meno Františka Xaverského. Tento spoluzakladateľ jezuitského rádu pricestoval do Goy v roku 1542, kde sa – napriek svojej neblahej úlohe počas inkvizície – tešil povesti dobromilného misionára. Xavier cestoval ďalej do Japonska a Číny, zomrel 1552 krátko pred dosiahnutím Číny a bol pochovaný neďaleko Kantonu. Podľa legendy bol jeho hrob neskôr otvorený, jeho údajne neporušené telo bolo potom 16 mesiacov po jeho smrti prevezené do Goy a tu pochované; roku 1622 bol Xavier vylásený za svätého a znovu pochovaný v bazilike Bom Jesus v meste Velha Goa.

Po získaní svojej nezávislosti 1947 sa India bezvýsledne pokúšala diplomatickou cestou dosiahnuť pripojenie Goy a ďalších portugalských osád k únii, nepomohli ani uznesenia Valného zhromaždenia OSN. V decembri 1961 Gou India násilne obsadila, zle vyzbrojená a nepripravená portugalská armáda nekladie žiadny väčší odpor. Goa bola (spolu s oblasťami Daman a Diú) zo začiatku ústredne ovládaná ako zväzové teritórium, od 30. mája 1987 sa stala 25. federálnym štátom.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Goy, takmer 1,4 milióna obyvateľov, má prírastok 14,9 %, hustota obyvateľstva je 363 na km², takmer 50 % obyvateľov žije v mestách. Miera alfabetizácie sa pohybuje okolo 82 %. Miestnym jazykom je kónkánčina (väčšina obyvateľov hovorí aj anglicky, portugalsky dnes hovorí iba medzi 3 % a 5 % obyvateľov).

Približne 2/5 obyvateľov sú kresťanského vierovyznania, aj keď s mnohými prvkami hinduizmu, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani portugalským misionárom; časť obyvateľov má portugalské mená (portugalská koloniálna správa od začiatku podporovala zmiešané manželstvá). Vlastné moslimské obyvateľstvo je málo početné, počas turistickej sezóny tu žije a pracuje značný počet obchodníkov a iných síl (najmä z Kašmíru).

Vplyv portugalskej koloniálnej nadvlády sa prejavuje vo zvykoch obyvateľstva dodnes. Pracovný čas patrí k najkratším v Indii. Goania dodržujú denne predĺženú poludňajšiu siestu), obľúbenými sviatkami sú karneval, Vianoce a Nový rok.

Hospodárstvo

Najdôležitejším odvetvím je turistika, nasledovaná poľnohospodárstvom. K ďalším dôležitým odvetviam patrí ťažba nerastov, konzervárenský priemysel, výroba umelých hnojív, lodná doprava, rybolov a výroba alkoholických nápojov. Istým motorom hospodárstva je aj skutočnosť, že Goa má relatívne bujnú štátnu správu a vysokú mieru emigrácie, čo ďalej znižuje mieru nezamestnanosti. V rebríčku hospodársky najúspešnejších štátov indickej únie zaujíma Goa tretie miesto. V ťažobnom priemysle je to ťažba železnej rudy, bauxitu a mangánu, okrem toho sa ťaží hrnčiarska hlina, vápenec a silikáty. Iná výroba, prevádzkovaná často v malých a zastaraných manufaktúrach (výroba prírodného kaučuku, spracovanie sisalu), má iba lokálny význam, prispieva hlavne ku koloritu krajiny. V poľnohospodárstve hrá významnú úlohu aj pestovanie ryže, ovocia a rybolov zeleniny, prosa, kokosových orechov a kešu, ďalej rybolov (s približne 40 000 pracovníkmi), ktorý je spravidla robený tradičným spôsobom (stále viac mechanizovaný používaním vlečných sietí). Poľnohospodárstvo poskytuje pracovné príležitosti značnej časti obyvateľstva.

Pláž Anjouna

Turistika

Celkovo 101 km pobrežia, z väčšiny dlhé, široké a viac menej prázdne pláže, lákajú už desaťročia turistov z celého sveta. Označenie sun'n'sand (po slovensky: slnko a piesok), sa stalo príslovečným pre pobrežie Goy. Roku 2004 navštívilo Gou okolo dvoch miliónov turistov, z toho okolo 400 000 zahraničných turistov (prevažne v zimných mesiacoch; turisti z Indie navštevujú Gou najmä v lete).

Ďalším magnetom sú priaznivé klimatické podmienky predovšetkým v zime, architektúra, početné portugalské koloniálne stavby z minulých storočí, ale aj hindské chrámy, ako aj pre Európana nie celkom cudzie civilizačné dedičstvo bývalej portugalskej kolónie a neproblematická symbióza hinduizmu, kresťanstva a islamu.

Kuchyňa v Goe, ktorá je známa juhoindickými, arabskými a portugalskými vplyvmi, patrí k najznámejším v Indii (Goa je jedným z mála území v Indii, kde si v jednej reštaurácii možno objednať okrem hydiny a rýb bravčové a hovädzie mäso, najčastejšie mierne korenené; alkoholické nápoje sú voľne predajné). Goa temer nepozná chudobu, žobrákov, procesie chorých leprou, ani katastrofálne chudobné štvrte, ako sú známe z miest ako Čénnaí (Madrás), Kalkata alebo Bombaj. Mesto má dobrú turistickú infraštruktúru.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Goa

Externé odkazy

• Úradná strana vlády Goy Archivované 2008-12-05 na Wayback Machine (po anglicky)