Heinrich von Kleist

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Heinrich von Kleist
nemecký dramatik, lyrický básnik a publicista
nemecký dramatik, lyrický básnik a publicista
Narodenie10. október 1777
Frankfurt nad Odrou, Nemecko
Úmrtie21. november 1811 (34 rokov)
10. október 1777, Kleiner Wannsee, Nemecko
PodpisHeinrich von Kleist, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Heinrich von Kleist
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Heinrich von Kleist

Bernd Heinrich Wilhelm von Kleist (* 18. október, podľa samotného Kleista 10. október 1777, Frankfurt nad Odrou, Nemecko – † 21. november 1811, Kleiner Wannsee) bol nemecký dramatik, lyrický básnik a publicista.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo starej pruskej šľachtickej rodiny. Bol synom dôstojníka. Absolvoval francúzske gymnázium v Berlíne a v roku 1792 vstúpil do gardového pluku v sídelnom meste pruských kráľov Postupim. V roku 1796 sa zúčastnil na vojne proti Francúzskej republike. V roku 1799 armádu opustil a začal študovať právo, filozofiu, ale aj fyziku a matematiku v rodnom meste Frankfurt nad Odrou. Počas štúdia filozofie, najmä diel Immanuela Kanta, však prežil ťažkú vnútornú krízu, stratil náboženskú vieru i vieru v systém hodnôt vyznávaných dobovou spoločnosťou. Na základe tejto straty viery sa priklonil ku skepticizmu a iracionalizmu. Napokon sa vzdal aj pokračovania štúdia.

V roku 1800 sa presťahoval do Berlína, kde začal pracovať ako úradník na ministerstve financií. Zároveň sa tu stretával s mnohými literátmi, najmä prvými romantickými básnikmi (Friedrich de la Motte Fouqué, Ernst Moritz Arndt a ďalší). V roku 1801 podnikol cestu do Paríža. Počas spiatočnej cesty sa vo Švajčiarsku nadchol tamojšou krajinou a uvažoval nad tým, že by tam ostal žiť. Bol však bez finančných prostriedkov a navyše tu ochorel. Na jeseň 1802 po neho prišla jeho nevlastná sestra Ulrika, ktorá ho priviedla späť do Nemecka.

Žil striedavo v Weimare (tu sa spoznal s Goethem a Friedrichom Schillerom), v Lipsku a Drážďanoch. Napokon sa vrátil v roku 1804 späť do Berlína. V roku 1805 vstúpil do štátnej služby vo východopruskom meste Königsberg (dnes Kaliningrad, slov. Kráľovec). V roku 1807, po vojen medzi Francúzskom Napoleona I. a koalíciou Pruska, Ruska a Veľkej Británie, v ktorej protifrancúzska koalícia prehrala, ho na ceste do Drážďan francúzske orgány zatkli a následne uväznili ako pruského špióna v pevnosti Joux. Po vrátení slobody v roku 1808 v Drážďanoch vydával s Adamom Heinrichom Müllerom (1779 – 1829) časopis Phöebus. V roku 1809 podnikol krátku cestu do Prahy, kde chcel tiež vydávať patriotický časopis Germania. Po návrate do Berlína pracoval na prelome rokov 1810 a 1811 v novinách Berliner Abendblätter.

Náhrobný kameň von Kleista a H. Vogelovej na mieste ich samovraždy

Vnútorne skľúčený svojimi neúspechmi v spisovateľskej i novinárskej činnosti, sklamaný aj politickými udalosťami v Nemecku, sa napokon rozhodol ukončiť život samovraždou. Na dobrovoľný odchod zo sveta prehovoril aj svoju dôvernú priateľku Henriettu Vogelovú, ktorá trpela rakovinou v poslednom štádiu. Na brehu jazierka Kleiner Wannsee neďaleko od mesta Postupim najprv Kleist zastrelil Henriettu Vogelovú a následne aj seba. Obaja boli pochovaní na druhý deň na mieste ich samovraždy.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozbitý džbán, vzniklo v rokoch 1803 – 1806, premiéra 2. marca 1808 vo Weimare, komédia
  • Die Hermannsschlacht, dokončené v roku 1808, vydané v roku 1821, premiéra 18. októbra 1860 vo Vroclave
  • Amfitrion, dokončené v roku 1803, premiéra v roku 1807 v Drážďanoch, komédia
  • Penthesilea, 1808
  • Katarínka z Heilbronnu alebo Skúška ohňom (1807 – 1808), premiéra 17. marca 1810 vo Viedni, historická dráma
  • Princ Fridrich Homburský, vzniklo v rokoch 1809 – 1811, premiéra 3. októbra 1821 vo Viedni

Novely[upraviť | upraviť zdroj]

  • Das Erdbeben in Chili, vznikla v rokoch 1805 – 1806, vydané v Morgenblatt für gebildete Stände v Stuttgarte v septembri 1807
  • Die Marquise von O…, 1808
  • Michael Kohlhaas, 1811

Kleist v románoch a filme[upraviť | upraviť zdroj]

Kleistove pokusy nájsť spoločníčku v ukončení života, vzťah s Henriette Vogelovou a ich následná samovražda sú zobrazené v celovečernom filme Láska šialená (orig.: Amour fou), ktorý vznikol v roku 2014 v rakúsko-luxembursko-nemeckej koprodukcii. Scenár napísala a film režírovala rakúska režisérka Jessica Hausner.

Literatúra o ňom[upraviť | upraviť zdroj]

  • FÖLDÉNYI, László F.: Heinrich von Kleist: Im Netz der Wörter. München : Mathes & Seitz, 1999.
  • FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 150 – 164. ISBN 978-80-7149-942-8 (esej)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 160.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich von Kleist na českej Wikipédii.