Hrašovík (vrch v Čergove)
| Hrašovík | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okresy | Bardejov, Sabinov |
| Obce | Livov, Olejníkov |
| Pohorie | Čergov |
| Povodia | Torysa, Topľa |
| Nadmorská výška | 1 009,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′02″S 21°05′56″V / 49,2173°S 21,0989°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Livova
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrašovík (1 009,1 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Čergov, krajinnom celku Východných Beskýd.[3] Leží nad obcou Livov, približne 14 km juhozápadne od Bardejova.[4] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria[3], v Prešovskom kraji, na hranici okresov Bardejov a Sabinov a zasahuje na katastrálne územie obce Livov a Olejníkov.[6] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Livov, severovýchodne leží obec Kríže, južne Olejníkov a severozápadne Livovská Huta.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hrašovík leží v hlavnom hrebeni, medzi Dvoriskami (1 057 m n. m.) a Soliskom (1 057 m n. m.). Severne sa nachádza Rusínov (808 m n. m.), Hromadský vrch (832 m n. m.), Čelo (966 m n. m.) a Čekošov (842 m n. m.), západne Malý Minčol (1 054 m n. m.), Minčol (1 157 m n. m.), Dvoriská (1 057 m n. m.) a Babie (887 m n. m.), južne Veľký Horošov (865 m n. m.) a Škaredé (1 007 m n. m.) a východne Veľká Javorina (1 099 m n. m.), Solisko (1 057 m n. m.) a Stredný vrch (968 m n. m.).[2] Severozápadné svahy odvodňuje Vlčí potok do rieky Topľa, voda z južnej časti hrebeňa odteká potokom Hrašov do Torysy. Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[7], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Čergova, no tiež Busov, Volovské vrchy, Bachureň, Branisko, ojedinele aj Kráľovu hoľu a vrcholy Vysokých Tatier.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej turistickej značke:
- od západu z Minčola cez sedlo Ždiare a Priehyby
- od východu z Veľkej Javoriny cez sedlo Lysina a Solisko
- po
zelenej turistickej značke cez sedlo Priehyby:
- od juhu z Olejníkova (Majdan)
- od severovýchodu z Livova cez Vlčie[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 21.
- ↑ a b Čergov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| Národné prírodné rezervácie | _01.JPG)   | |
|---|---|---|
| Prírodné rezervácie | ||
| Súkromné prírodné rezervácie | ||
| Prírodné pamiatky | ||
| Chránené vtáčie územia Natura 2000 | ||
| Územia európskeho významu Natura 2000 | ||
 Lokality Svetového dedičstva UNESCO | ||
| Kultúrne a historické pamiatky | ||
| Drevené kostoly | ||
| Rekreačné oblasti | ||
| Vybrané vrchy Čergova Zoznam vrcholov |
| |
| Sedlá Čergova |
| |
| Horské chaty Čergova |
| |
| Zoznamy | ||