Livovská Huta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′32″S 21°01′44″V / 49,242222°S 21,028889°V / 49.242222; 21.028889
Livovská Huta
obec
Pôvod názvu: Z roku 1773 je doložený ako Hutta, po maďarsky Livóhuta.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Región Horný Šariš
Rieka Topľa
Nadmorská výška 660 m n. m.
Súradnice 49°14′32″S 21°01′44″V / 49,242222°S 21,028889°V / 49.242222; 21.028889
Rozloha 14,22 km² (1 422 ha) [1]
Obyvateľstvo 41 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 2,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1773
Starosta Helena Frandoferová[3] (KDH)
PSČ 086 05 (pošta Lukov)
ŠÚJ 519511
EČV BJ
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Livovská Huta 33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Livovská Huta je obec na Slovensku v okrese Bardejov. Vznikla v 17. storočí na panstve Hertník. V 18. -19. storočí patrila miestnemu zemepánovi Fridrichovi Anhaltovi. Z roku 1773 je doložená ako Hutta, po maďarsky Livóhuta. V prvej polovici 20. storočia sa už onej píše ako o Livovskej Hute. V obci je gréckokatolícky chrám sv. Jakuba z roku 1937.

Horská obec v pohorí Čergov v pramennej oblasti rieky Topľa leží v nadmorskej výške 640 metrov nad morom.

Jej chotár je výrazne členitý, zalesnený a hornatý.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné osídlenie vzniklo a rozvíjalo sa od 17. storočia pri sklárskej hute na výrobu fliaš, ktorá využívala bohatstvo miestnych lesov. S prestávkami bola v prevádzke od roku 1683 až do roku 1906, od roku 1856 mala aj brusiareň.

Okrem sklárne využívali drevo od 18. storočia aj zriadené vodné píly.

V roku 1828 mala Livovská Huta 26 domov a 200 obyvateľov, v roku 1900 tu žilo 404 ľudí, v 70. rokoch minulého storočia počet klesol na približne sto obyvateľov. Dnes ich tu zostalo už len pár desiatok.

Okrem práce na pílach a v neďalekej sklárni sa obyvatelia Livovskej Huty zaoberali výrobou šindľov a korýt.

Keďže obec mala svoju valchu na súkno, boli tu aj plátenníci. Obyvatelia Huty sa venovali aj chovu oviec alebo obrábali pôdu ako súkromne hospodáriaci roľníci.

Po zániku sklárne sa časť obyvateľstva vysťahovala do neďalekej Kružlovskej Huty, kde muži ako pomocní robotníci pracovali na niekoľkých miestnych pílach. Časť zostala pracovať v lesnom hospodárstve, časť odišla do priemyselných podnikov v Bardejove.

Dominantou tejto lokality sú bohaté jedľovo-bukové lesy, ktoré aj napriek ich zachovanosti a prírodnej hodnote sú aj v súčasnej dobe ohrozované nadmernou ťažbou. Tá vo flyšových pohoriach výrazne znižuje ich akumulačnú schopnosť, čo má za následok po výdatnejších zrážkach problémy s povodňami.

Pre Livovskú Hutu je charakteristická potočná radová zástavba zrubových domčekov a dreveníc. Z 19. storočia sú tu ešte zachované zrubové domy so vstupným pitvorom, prednou a zadnou izbou, s valbovou šindľovou strechou a s podstreším, ktoré sa využívalo ako skladový priestor. Nad oknami a vchodmi do pivníc mali domy bodovú výzdobu.

2. svetová vojna[upraviť | upraviť kód]

29.decembra 1944 bolo 29 občanov Livovskej Huty transportovaných do koncentračných táborov. Tým ktorý sa nevrátili postavila obec pomník na ktorom je nádpis: "ČEST A SLÁVA OBČANOM PADLÝM V II. SVETOVEJ VOJNE".


Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.