Vyšná Voľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′59″S 21°21′42″V / 49,2496°S 21,3618°V / 49.2496; 21.3618
Vyšná Voľa
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Región Horný Šariš
Nadmorská výška 325 m n. m.
Súradnice 49°14′59″S 21°21′42″V / 49,2496°S 21,3618°V / 49.2496; 21.3618
Rozloha 8,84 km² (884 ha) [1]
Obyvateľstvo 392 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 44,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1310
Starosta Ján Evin[3] (nezávislý)
PSČ 086 21 (pošta Lukavica)
ŠÚJ 519928
EČV BJ
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Vyšná Voľa 89
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyšná Voľa je obec na Slovensku v okrese Bardejov. K 31. 12. 2015 mala obec 401 obyvateľov. V obci sa nachádza predajňa potravín, dva kostoly (rímskokatolícky a evanjelický) a jedno pohostinské odbytové stredisko.

Vyšná Voľa leží medzi obcami Lukavica a Nižná Voľa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1438, v ktorej zemania z Tročian a ich príbuzní protestovali proti zaberaniu majetkov v doline Tople, aj v obci Vyšná Voľa. V uvedenej listine sa obec uvádza v maďarskom tvare vo význame PETROVA PORUBA, Čo dosvedčuje, že obec založili usadlíci so Šoltýsom Petrom. V roku 1956 bola zavedená autobusová linka cez Vyšnú Voľu a to z Bardejova do Olšaviec. Obdobie rokov 1960 – 1980 je obdobím rokov novostavieb, rastie vzdelanosť a kultúrna úroveň vyšnovoľančanov. V roku 1960 bol zavedený prvý telefón do obce, v roku 1961 bola obec elektrifikovaná, v roku 1964 sa začala výstavba kultúrneho domu, 1965 výstavba cesty cez obec a cez kohútie, v roku 1967 začali občania s výstavbou skupinových vodovodov, 1974 sa začala výstavba materskej školy. V roku 1975 sa začalo kolektívne hospodáriť na pôde, vybudoval sa hospodársky dvor.

Vznik a založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stará povesť vraví, že Vyšná Voľa vznikla na mieste bukových lesov, kde sa vyrábalo drevené uhlie pre potreby miest do železných pecí. Prví obyvatelia boli uhliari.

Pôvodní obyvatelia boli evanjelického vierovyznania, katolíckeho boli väčšinou prisťahovalci. Pochádzali z poľských miest Nový Sacz, Grybov a z časti nazývanej Galícia. Poľské rodiny, boli veľmi priateľské a rozhodli sa, keďže neboli veľmi majetní, že prispejú na stavbu kostola, ktorý by slúžil všetkým obyvateľom. Dovtedy existoval drevený evanjelický kostol, kde majetná rodina Kmecová zakúpila v roku 1700 zvon a potom neskôr bol kúpený ešte jeden, na ktorí sa poskladali obyvatelia spolu s občanmi Poľskej republiky. Občania Voľe boli obyvateľom Poľska vďační za ich ochotu prispieť a umožnili im používať kostol na katolícke omše, respektíve obe omše sa konali naraz.

V roku 1829 obec zasiahol požiar, ktorý zničil takmer polovicu domov. Po požiari prišiel do obce bardejovský inžinier Kulkaj, keďže obec ešte patrila k Bardejovu a rozdelil obec na pozemky a pridelil ich jednotlivým občanom.

Okolo roku 1873 prišla opäť epidémia, ktorá si vyžiadala niekedy takmer celú rodinu. Spomína sa, že rodina Odkanina Ondreja vymrela celá až na nevestu. Okolo roku 1895 nastala epidémia detského záškrtu, ktorá si vyžiadala 14 detských životov aj napriek snahe lekárov tomu zabrániť. Túto udalosť dokumentuje aj množstvo detských hrobov pri sebe na cintoríne z tohto obdobia.

V roku 1898 sa robila prvá cesta, ktorá spojila obec s okolitými obcami. Dovtedy existovali len poľné cesty.

Počas prvej svetovej vojny bola obec prenasledovaná maďarským, ale aj ruským vojskom. Rusi vpadli do obce od Bardejova, Maďari od Nižnej Voľe, obsadili ju spolu s obcou Rešov, preto Rusi vtrhli do obce cez kopec Hrabovec, v mieste kde je postavená materská škola, v nočných hodinách. Čakali tu do rána až kým sa nestretli a strhla sa streľba, ktorá si vyžiadala jednu obeť a to ruského kozáka, ktorého potom pochovali na cintoríne.

Heraldika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obecný erb predstavujú dva voly hlavou otočené k sebe stojace na trojvrší, v pozadí je strom. Erb obsahuje červenú, čiernu, bielu, žltú a zelenú farbu.

Názvy obce v priebehu histórie[upraviť | upraviť zdroj]

1773 Felső-Volya , Wissna Wolya, 1786 Felschő-Wolya, 1808 Felső-Vólya, Horní Wola, 1863 – 1902 Felsővolya, 1907 – 1913 Felsőszabados, 1920– Vyšná Voľa

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najstaršie pamiatky sa zaraďuje katolícky kostol sv. Terézie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.