Komárov (okres Bardejov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′55″S 21°21′04″V / 49,2819°S 21,3511°V / 49.2819; 21.3511
Komárov
obec
Komarov-intravilan.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Región Horný Šariš
Nadmorská výška 240 m n. m.
Súradnice 49°16′55″S 21°21′04″V / 49,2819°S 21,3511°V / 49.2819; 21.3511
Rozloha 7,99 km² (799 ha) [1]
Obyvateľstvo 449 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 56,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1355
Starosta Jozef Bednár[3] (SMER-SD)
PSČ 086 11 (pošta Hrabovec)
ŠÚJ 519367
EČV BJ
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Komárov 55
086 11 Hrabovec
E-mailová adresa obeckomarov@stonline.sk
Telefón 479 72 47
Fax 479 72 47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Komárov, Bardejov District
Webová stránka: obeckomarov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Komárov je obec na Slovensku vzdialená od okresného mesta Bardejov približne 7 km. Leží v Nízkych Beskydách v údolí rieky Topľa mimo hlavnej cesty vedúcej z Bardejova do Giraltoviec. Stred obce je vo výške 240 m n. m. a jej chotár s rozlohou 8,0 km² sa rozprestiera v nadmorskej výške od 230 do 410 m. Nachádza sa tu park „Kerta“ s tenisovým kurtom, volejbalovým ihriskom, prírodnou nádržou a barom. V obci je taktiež futbalové ihrisko a novovybudovaný Dom Nádeje.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.

O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej.

Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.

Viaceré ukazovatele, najmä poloha obce, vývoj osídlenia okolia ako aj poznatky o názve obce vedú k záverom, že prvé komárovské osídlenie vybudovali usadlíci, na čele ktorých stál šoltýs, ktorý sa pravdepodobne volal Komár a podľa neho sa odvodil a ustálil aj názov obce. Ten nasvedčuje, že obec vznikla v slovanskom jazykovom prostredí a sám šoltýs obce bol slovanského pôvodu.

Okolo roku 1492 už stál v Komárove murovaný kostol. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 36 port, čo nasvedčuje tomu, že obec patrila k veľkým dedinám. Koncom 15. storočia po vpádoch poľských vojsk väčšina obyvateľov dedinu opustila. V 16. a 17. storočí bol v obci mlyn a píla. V 18. a 19. storočí mali v obci majetky Bydeskutyovci.

Dom Nádeje v obci Komárov

Terajší kostol je z roku 1856 a je zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému. Obec je filiálkou farnosti Hrabovec. Zo známych správcov farnosti je potrebné uviesť Š. Okossyho, J. A. Minarčíka, K. Jankecha, A. Štroncera, Jána Biroša, Pavla Palšu, Juraja Halčáka a Mariána Fencáka, za pôsobenia ktorého sa v rokoch 20052006 pôvodný chrám podstatne zmenil, keď sa k nemu pribudovala v podstate nová svätyňa. Súčasným správcom farnosti (od roku 2008) je Jozef Haľko.

Z priezvisk, ktoré sa v obci vyskytovali a vyskytujú možno usudzovať, že prevažná časť obyvateľov terajšieho Komárova má pôvod v Poľsku. Jazyková, kultúrna a spoločenská blízkosť však spôsobila, že pôvodom poľské obyvateľstvo pomerne rýchlo asimilovalo v slovenskom prostredí. Podľa posledných sčítaní ľudu sa k poľskej národnosti nehlásil žiaden obyvateľ obce.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu k 26. mája 2001 mala obec 408 obyvateľov, z toho 200 žien, pričom na 1 km² pripadá 51 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 99,76% a k českej 0,24% občanov.

Chotár obce susedí s Bardejovom (Bardejovská Nová Ves), Belovežou, Hrabovcom, Vyšnou Voľou a Lukavicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]